Myslela som si, však mám čas, alebo: Ako som sa (ne)stihla poistiť

Stalo sa to jedného krásneho, letného, júlového dňa na dvore pri rodinnom dome. Keďže som mala dovolenku, snažila som sa dohnať v upratovaní domu a dvora čas, ktorého mám tak málo počas pracovného vypätia. Blížila sa 20 hodina, deti ma volali domov, aby som upratovanie nechala tak, veď bude aj zajtra deň, že už mám toho aj ja, aj ony dosť, čosi mi v hlave dohováralo – veď čo môžem urobiť dnes, … . Ešte som chcela upratať plastové stoličky, aby neboli rozhádzané po pozemku, ako som niesla 3 stoličky naraz, moja pravá noha s pravým členkom si nevšimla, že sa blíži jamkovitá nerovnosť na pozemku. Musím povedať, že môj manžel sa veľmi úporne snaží už roky pozemok vyrovnávať, začo som mu naozaj veľmi vďačná, lebo keby nie vyrovnávania, tak by takých nerovností bolo na pozemku mnoho … .
Ale k veci. Ako sa tak pachtím so stoličkami, pravá noha sa ,,pobozkala s jamkovitou nerovnosťou a pravý členok vydal škaredý zvuk – kŕŕŕŕ‘-chrup-kŕŕŕ- no niečo strašné. Chvíľu, asi na 2 sekundy som určite upadla do  bezvedomia, potom nastúpila bolesť a ani neviem, ako som sa pozviechala zo zeme a o jednej plastovej stoličke som sa dopotácala kvíliac, plačúc, nariekajúc domov.
Deti neverili vlastným očiam a ušiam, tak som sa pre ne stala ,,Ozemtreskom“.

Keďže je najlepšie dovolenku využiť na liečenie zranenia, tak som sa samoliečila. Trvalo 3 roky, keď som mohla povedať, že môžem behať, tancovať a plávať úplne bezbolestne.
No, ale toto nie je pointa, tá ešte len príde. Ako tak uchádzal deň po dni, rozmýšľala som, že sa dám poistiť proti úrazu. Veď PN nie je postačujúca pre živobytie, lekár vám odporučí, aby ste si taký a taký liek kúpili. No, ale začo kúpiť? Ako som tak rozmýšľala o poistení, tak dni plynuli, veď čo, hádam zajtra … .
Ba veru že. Aj zajtrajšok prišiel. A to v podobe ďalšieho podvrtnutia. Presne toho istého pravého členka. Lenže tentoraz sa moja pravá noha s pravým členkom bozkala so schodom pred lekárňou. Ako som tak padala, prebehlo mi hlavou, že to hádam nebude také zlé, však sa pozbieram zo zeme, … . No, nepozbierala som sa! Zbierali ma dcérine spolužiačky. V lekárni ma usadili plačúcu, kvíliacu. Aj liek mi predali od bolesti.
A tak som čakala na syna, aby ma odviezol na pohotovosť, lebo som nemala dovolenku a tak som si nemohla ,,dovoliť si samoliečiť sa“. PN-kovala som 3 ½ mesiaca a rozmýšľala som, akoby by bolo dobré, keby som bola POISTENÁ.