Grécko sa opäť zachránilo pred bankrotom

FRANKFURT 9. februára (WEBNOVINY) – Grécky minister financií Evangelos Venizelos uviedol, že jeho krajina dosiahla dohodu s tzv. trojkou svojich zahraničných poskytovateľov núdzovej pomoci a má hlavné body dohody so súkromnými veriteľmi v otázke výmeny dlhopisov a odpisu podstatnej hodnoty gréckych dlhov.

Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.

Šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi predtým potvrdil, že grécke politické strany sa dohodli na podmienkach, ktoré musia splniť, aby mohli dostať druhý balíček zahraničnej núdzovej pomoci.

„Pred niekoľkými minútami mi zatelefonoval premiér Grécka a povedal, že sa dosiahla dohoda a potvrdili ju hlavné politické strany. Dnes popoludní bude schôdzka ministrov financií eurozóny Eurogroup a dostaneme o tom úplnú správu, dohodu a tiež diskusiu o ďalších krokoch,“ povedal Draghi na tlačovej konferencii po štvrtkovom zasadaní ECB.

Ešte predtým dosiahnutie dohody mezi gréckymi politickými lídrami o úsporných opatreniach s cieľom zabezpečiť druhý balíček núdzovej pomoci potvrdili dva grécke vládne zdroje. „Áno, existuje dohoda,“ povedal jeden z vládnych predstaviteľov.

Spoločná európska mena a európsky akciový trh po tejto správe posilnili. Riziková prirážka, ktorú investori žiadajú za to, aby namiesto bezpečných nemeckých dlhopisov nakupovali talianske a španielske cenné papiere, sa zmenšila.

Predstavitelia eurozóny hovoria, že kompletný balíček sa s Gréckom musí dohodnúť a schváliť Európskou úniou, Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou centrálnou bankou do 15. februára. Tento termín stanovili preto, aby sa právne dokumenty mohli pripraviť včas, aby sa predišlo neriadenému bankrotu, ktorý by mohol ohroziť globálne ekonomické zotavovanie.

„Grécko má ďalších 15 dní na špecifikáciu fiškálnych úspor v objeme 300 miliónov eur,“ uviedol pre Reuters nemenovaný vysoký predstaviteľ vlády v Aténach.

Zisky vládam

ECB by mohla distribuovať zisky, ktoré dosiahne z vlastníctva gréckych dlhopisov, vládam bez toho, aby porušila zákaz financovania štátov. Povedal to jej šéf Mario Draghi. Na otázku, či by centrálna banka mohla dlhopisy, ktoré vlastní, predať eurovalu za rovnakú cenu, ktorú za nich zaplatila, Draghi naznačil, že banka bude musieť zisky odovzdať vládam.

„Európsky fond finančnej stability (EFSF) patrí vládam. Ak ECB distribuuje časť ziskov svojim členským krajinám podľa kapitálového kľúča, nie je to monetárne financovanie,“ povedal na tlačovej konferencii po zasadaní ECB, na ktorom banka rozhodla o ponechaní hlavnej úrokovej sadzby na úrovni 1 %. Kapitálový kľúč určuje podiely jednotlivých krajín v ECB a vychádza z ich ekonomickej sily a veľkosti ich populácie. Vlády sa môžu rozhodnúť, či zisky, ktoré dostanú od ECB, odovzdajú Grécku.

Odbory pôjdu do ulíc

Najväčšie grécke odborové zväzy vo štvrtok vyzvali na usporiadanie ďalšieho 48-hodinového štrajku na protest proti úsporným opatreniam vlády. Urobili tak okamžite po skončení predošlého štrajku, do ktorého sa zapojili desiatky tisíc zamestnancov.

Odborári im teraz odporučili, aby do práce neprišli ani v piatok a v sobotu. Informovala o tom hovorkyňa zväzu GSEE, ktorý združuje pracovníkov súkromného sektora.

Premiér Loukás Papadémos sa stále snaží presvedčiť strany z celého politického spektra, aby súhlasili s požiadavkami EÚ a MMF na zrýchlenie tempa prijímania gréckych reforiem.

Grécko chce ukončiť tri týždne trvajúce rokovania a vyhnúť sa tak neriadenému bankrotu, ktorý mu hrozí už v marci. Ak by k nemu prišlo, mohlo by to ohroziť celú eurozónu a narušiť oživenie globálnej ekonomiky.

Kliknutím na akýkoľvek link/funkcionalitu kdekoľvek na tejto webovej stránke nám dávate Váš výslovný a automatický súhlas s používaním cookies na uloženie informácií vrátane prvého cookie, ktorý bol vytvorený pri otvorení tejto webovej stránky a rovnako vyslovujete súhlas s podmienkami použitia stránok poistenie.sk. Viac informácií...