Slovenským poľnohospodárom sa nepáčia opatrenia Bruselu

29.11.2012

BRATISLAVA 29. novembra (WEBNOVINY) – Slovenskí poľnohospodári zásadne odmietajú spôsob výpočtu priamych platieb, ktoré navrhla Európska komisia (EK).

„Predstavy Bruselu o tom, že členským krajinám, ktoré v súčasnosti poberajú priame platby nižšie ako 90 % priemeru EÚ, sa do roku 2020 zvýšia len o jednu tretinu rozdielu medzi aktuálnou úrovňou a uvedenou hranicou 90 % úniového priemeru, sú pre SR neakceptovateľné,“ uviedol hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Stanislav Nemec.

Na stranu poľnohospodárov sa priklonilo aj Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja (MPRV) SR.

Šéf rezortu pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek a predseda SPPK Milan Semančík totiž v utorok podpísali v Košiciach spoločné stanovisko k návrhom nariadení, týkajúcich sa reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) Európskej únie.

Slovensko nepodporuje ani systém platby

Ministerstvo aj SPPK trvajú na zachovaní výšky rozpočtu pre SPP, pretože v opačnom prípade podľa nich nebude môcť európske poľnohospodárstvo plniť v nasledujúcom programovacom období rokov 2014 až 2020 všetky výrobné, environmentálne i sociálno-ekonomické funkcie, ktoré sa od neho vyžadujú.

Slovensko nepodporuje ani navrhovaný systém platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie.

„Nie však preto, že by naša krajina spochybňovala ekologické a environmentálne funkcie poľnohospodárstva, ale preto, že navrhnutý spôsob je administratívne príliš náročný a v niektorých ohľadoch až nelogický,“ uviedol Nemec.

Sedem percent úhoru je nelogických

Z troch povinných opatrení, ktoré v tomto smere navrhla EK, sa totiž podľa SPPK až dve (diverzifikácia plodín a zmena trvalých trávnych porastov), dajú zahrnúť do dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (GAEC).

Farmári nesúhlasia ani s vyčlenením siedmich percent plochy poľnohospodárskych podnikov na „oblasť ekologického záujmu“, čo znamená že táto plocha ostane ležať úhorom.

„V čase rastúceho dopytu po potravinách je takéto opatrenie nelogické, navyše môže v navrhnutej podobe znamenať vážnu hrozbu pre konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov, v súčasnosti spĺňajúcich najprísnejšie podmienky hospodárenia prospešného pre životné prostredie na svete,“ tvrdí Nemec.

Brusel opatrenia príjme aj napriek výhradám

Ak napriek výhradám Slovenska prijme Brusel „ozelenenie“ SPP prostredníctvom všetkých troch uvedených opatrení, poľnohospodári chcú presadiť to, aby si farmári mohli vybrať , ktoré opatrenia bude uplatňovať vzhľadom na špecifiká svojho podniku alebo prírodnej oblasti.

Slovenskí poľnohospodári nesúhlasia ani so zavedením stropov priamych platieb pre veľké podniky, čo by podľa nich znamenalo uplatnenie nerovnakého prístupu k jednotlivým subjektom podľa ich veľkosti.

Platby by mali byť dobrovoľné

Podľa ministerstva aj SPPK by mali byť platby pre mladých poľnohospodárov dobrovoľné, rovnako ako systém dobrovoľne viazaných platieb na podporu citlivých sektorov.

Ten navyše Slovensko navrhuje zvýšiť aspoň na 15 % národného rozpočtu priamych platieb. Podľa Nemca by mala únia ponúknuť farmárom efektívnejšie a pružnejšie stabilizačné nástroje, prehodnotiť by mala aj intervenčné ceny komodít.

Poľnohospodári zároveň upozorňujú na to, že politika rozvoja vidieka musí mať porovnateľný dopad na všetky členské štáty a prispievať nielen k znižovaniu rozdielov medzi nimi, ale aj medzi európskymi regiónmi.

Táto webová stránka potrebuje pre svoje riadne fungovanie určité súbory cookies. Tieto súbory cookies sú pre jej fungovanie technicky nevyhnutné. V prípade Vášho udelenia povolenia, súhlasíte s používaním súborov cookies (všetkých súborov cookies alebo len súborov cookies technicky nevyhnutných). Možnosti nastavenia súborov cookies, ktoré si môžete prispôsobiť, ako aj bližšie informácie o súboroch cookies, ktoré prevádzkovateľ tejto webovej stránky využíva, nájdete na Viac informácií o cookies a prispôsobení výberu.