Vláda odobrila sprísnenie rozpočtových pravidiel v eurozóne

BRATISLAVA 22. februára (WEBNOVINY) – Vládny kabinet v stredu odobril sprísnenie rozpočtových pravidiel v Európskej únii. Pravidlá, na ktorých sa lídri krajín únie dohodli ešte v decembri minulého roka, pritom bude musieť ešte potvrdiť parlament.

Ide o prísnejšie opatrenia v rámci rozpočtového hospodárenia jednotlivých krajín a zmluva tvorí komplex spolu so zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), teda trvalého eurovalu. „Poskytnutie akejkoľvek pomoci z prostriedkov EMS bude viazané na ratifikáciu a implementáciu zmluvy do vnútroštátnej legislatívy žiadateľského štátu,“ konštatuje sa v materiáli. Bez schválenia sprísnenia rozpočtových pravidiel teda trvalý euroval nebude funkčný.

Účastnícke štáty sa v zmluve podľa materiálu dohodli na pravidlách, ako napríklad nepresiahnutie deficitu verejnej správy nad 3 % hrubého domáceho produktu a dlhu verejnej správy nad 60 % hrubého domáceho produktu. Štáty podľa zmluvy tiež prejavujú záujem podporovať návrhy Európskej komisie, ktoré by posilnili a sprísnili Pakt stability a rastu, rovnako ako stanovovať nové strednodobé ciele, ktoré by podporili fiškálnu konsolidáciu menovej a hospodárskej únie. Ako referenčná hodnota sa má pritom používať štrukturálny deficit, teda schodok očistený o jednorazové vplyvy a faktory, ktoré nesúvisia s činnosťou vlády.

Minister financií Ivan Mikloš tvrdí, že táto zmluva je aj úspechom Slovenskej republiky, pretože zavádza pravidlá, ktoré kabinet Ivety Radičovej presadzoval. „Považujem ju za veľmi dobrú a silnú zmluvu, ktorá by mala výrazným spôsobom znížiť riziko nezodpovedného hospodárenia a zadlžovania a mala by zabezpečiť konkurencieschopnosť. Toto je v istom zmysle typ fiškálnej únie, ktorý je zmysluplný,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády Mikloš.

V zmluve je zakotvená aj povinnosť jednotlivých štátov zabezpečiť vo svojej legislatíve automatický korekčný mechanizmus v prípade zaznamenaných významných odchýlok od definovaného rozpočtového pravidla. Tento mechanizmus obsahuje povinnosť dotknutej zmluvnej strany vykonať opatrenia s cieľom odstrániť odchýlky v stanovenej lehote. Vynútiteľnosť plnenia sa má zabezpečiť cez žalobu na Súdny dvor Európskej únie, ktorej výsledkom môžu byť aj finančné sankcie voči krajinám, ktoré podmienky zmluvy nebudú dodržiavať. Okrem toho sa v materiálom zakotvujú aj regulárne summity krajín eurozóny, ktoré sa majú konať minimálne dvakrát ročne.

Slovensko už svoj ústavný zákon o dlhovej brzde má. Ten je však zameraný predovšetkým na úroveň verejného dlhu. Podľa podmienok zmluvy by však mal sledovať aj postupné znižovanie samotného deficitu, potrebná bude zrejme jeho zmena. „Sme stále v nadmernom deficite, podľa tejto zmluvy by po roku 2013 malo ďalej dochádzať k znižovaniu deficitu o 0,5 percenta, teda najneskôr v roku 2018 by sme sa mali dostať na úroveň deficitu 0,5 percenta hrubého domáceho produktu,“ povedal Mikloš.

Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ako sa oficiálne nazýva, nadobudne účinnosť po ratifikácii minimálne 12 zmluvnými stranami. Dátum nadobudnutia tejto zmluvy je za predpokladu naplnenia tejto podmienky stanovený na 1. januára 2013. Okrem štátov eurozóny je pritom otvorená aj ostatným členským štátom Európskej únie. Podporu jej vyslovili všetky štáty eurozóny, a bez Veľkej Británie a Českej republiky aj všetky ostatné krajiny Európskej únie. Podstatné však bude, koľko krajín túto zmluvu definitívne ratifikuje.

Kliknutím na akýkoľvek link/funkcionalitu kdekoľvek na tejto webovej stránke nám dávate Váš výslovný a automatický súhlas s používaním cookies na uloženie informácií vrátane prvého cookie, ktorý bol vytvorený pri otvorení tejto webovej stránky a rovnako vyslovujete súhlas s podmienkami použitia stránok poistenie.sk. Viac informácií...