Všeobecná zdravotná poisťovňa dostane o 30 miliónov eur viac

13.6.2012

BRATISLAVA 13. júna (WEBNOVINY) – Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) by mala ročne získať o 30 miliónov eur viac.

Väčší balík peňazí by jej mala zabezpečiť novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá do mechanizmu prerozdeľovania poistného zavádza nový parameter, a to prediktor chorobnosti.

Právnu normu poslanca Smeru-SD Richarda Rašiho v stredu schválila vláda.

Vybrané poistné sa v súčasnosti medzi zdravotnými poisťovňami prerozdeľuje na základe demografických charakteristík – veku a pohlavia – a na základe ekonomickej aktivity poistenca, teda či je poistencom, za ktorého platí zdravotné poistenie štát.

„Takéto charakteristiky dokážu vysvetliť len veľmi malú časť variability nákladov. Mechanizmus kompenzácie rizikovej štruktúry poistných kmeňov zdravotných poisťovní doteraz nezahŕňal žiaden parameter chorobnosti. Aby boli zdroje adresnejšie nasmerované za chorým, a teda nákladnejším poistencom, zavádza sa prediktor chorobnosti – dlhodobá spotreba liekov, tzv. farmaceuticko-nákladové skupiny (PCG),“ argumentuje v dôvodovej správe Raši.

Na podobnej báze sa prerozdeľuje poistné napríklad v Nemecku, Švajčiarsku, Belgicku či Holandsku.

Rašiho predloha vychádza z holandského modelu a poslanec za Smer-SD predkladá, že zvýši spravodlivosť v mechanizme prerozdeľovania poistného.

Poisťovne dostanú rovnakú sumu

Zavedením nového kritéria sa predikčná schopnosť prerozdeľovacieho mechanizmu zvýši z 3,19 % na viac ako 20 %. V zákone sa definuje 12-mesačné obdobie, z ktorého sa hodnotí spotreba liekov ako kritérium pre zaradenie poistenca do farmaceuticko-nákladovej skupiny.

Po novom prerozdelení každá z poisťovní dostane rovnakú platbu na poistenca v rovnakej rizikovej skupine.

Finančné dopady zavedenia nového parametra do prerozdeľovacieho mechanizmu počítal Raši na vzorke 30 percent poistencov z každej zdravotnej poisťovne z nákladov na zdravotnú starostlivosť za rok 2010.

Podľa nového prerozdeľovacieho vzorca by štátna VšZP získala ročne na poistnom viac o 30 miliónov eur, poisťovňa Dôvera by prišla o 21,1 milióna eur a zdravotná poisťovňa Union o deväť miliónov eur.

Právna norma zároveň nanovo definuje preukazovanie platobnej schopnosti napriek tomu, že všetky zdravotné poisťovne deklarujú jej plnenie aj pri zachovaní doteraz platných ukazovateľov.

„Ukazovateľ kapitálovej primeranosti sa ruší z dôvodu, že nezohľadňuje špecifiká systému verejného zdravotného poistenia. Mechanizmus preukazovania platobnej schopnosti cez ukazovateľ kapitálovej primeranosti je vlastný pre komerčné poisťovne a nie je vhodný pre zdravotné poisťovne v povinnom zdravotnom poistení,“ uvádza dôvodová správa. Zdravotné poisťovne podľa nej v zásade fungujú na priebežnom systéme.

Návrh na zrušenie druhého ukazovateľa vychádza z toho, že sledovanie pomeru krátkodobých aktív a záväzkov samo o sebe, bez nadväzujúcich ďalších analýz, má pomerne malú vypovedaciu schopnosť.

„Na účinnú reguláciu finančného zdravia zdravotných poisťovní postačuje v plnej miere preukazovať platobnú schopnosť schopnosťou uhrádzať záväzky voči poskytovateľom v lehote, ktorá nepresiahne 30 kalendárnych dní odo dňa zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti záväzkov voči poskytovateľom,“ uvádza v predkladacej správe Raši. Uvoľnia sa tak milióny eur zo štátnej VšZP, aj keď doložka vplyvov o tom nehovorí.

Vláda bude môcť odvolávať

Novela rovnako opätovne zavádza možnosť odvolať predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a členov správnej rady úradu vládou na návrh ministerstva aj z iných dôvodov, než vymenúva zákon.

Do Rašiho návrhu sa formou pozmeňujúceho návrhu pri druhom čítaní právnej normy v parlamente zapracuje aj rozpustenie rezervy zo štátneho rozpočtu vo výške 50 mil. eur, ktoré má prekryť nedostatok zdrojov v zdravotníctve na vyššie platy sestier a lekárov.

Peniaze dorazia prostredníctvom vyšších platieb za poistencov štátu zdravotným poisťovniam a následne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v druhom polroku.

Novela mala pôvodne nadobudnúť účinnosť 1. júna 2012, čo sa však nestihne pre procesný postup. Parlament totiž o nej bude definitívne rozhodovať na schôdzi začínajúcej 19. júna. Preto po schválení a podpísaní prezidentom nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.

Táto webová stránka potrebuje pre svoje riadne fungovanie určité súbory cookies. Tieto súbory cookies sú pre jej fungovanie technicky nevyhnutné. V prípade Vášho udelenia povolenia, súhlasíte s používaním súborov cookies (všetkých súborov cookies alebo len súborov cookies technicky nevyhnutných). Možnosti nastavenia súborov cookies, ktoré si môžete prispôsobiť, ako aj bližšie informácie o súboroch cookies, ktoré prevádzkovateľ tejto webovej stránky využíva, nájdete na Viac informácií o cookies a prispôsobení výberu.