Výluky z poistenia zodpovednosti za škodu

Poistné zmluvy obsahujú celý rad prípadov – výluk, pre ktoré sa náhrada za škodu neposkytuje. Prečo je výluk z poistenia obvykle relatívne veľa? Je to z dôvodu, že poistenie zodpovednosti je postavené na princípe  „všetko je poistené okrem výluk“. Nevieme, či vôbec, a ak, kedy a komu poistený spôsobí škodu – dokonca počtom nie sú tieto škody v rámci poistného obdobia vôbec obmedzené (poistenie však poistnou sumou ohraničuje najvyššiu možnú náhradu pre všetky škody). Škody nie sú teda dopredu definované a poistenie má charakter poistenia všetkých škôd okrem vylúčených (tzv. „all risks“ poistenie). Je to dosť podstatný rozdiel od poistení typu – poistené je len to, čo je menované (ako sa často používa napr. pri poisťovaní majetku).  

Osobitne pripomínam, že každá škoda, za ktorú má byť vyplatená náhrada, musí zo zákona spĺňať podmienku náhodnosti (§ 788 Občianskeho zákonníka). Za náhodnú udalosť sa pokladá udalosť, o ktorej účastníci poistenia predpokladajú, že môže nastať, ale v čase uzavretia poistenia nevedia kedy, a či k nej vôbec príde. Pokiaľ podmienka náhodnosti nie je splnená, náhrada za škodu podľa zákona nesmie byť poskytnutá.  

Výluky bežných poistení možno zhrnúť do niekoľkých skupín:

Prvá skupina výluk sú vlastné škody. Ako sme už uviedli, princíp poistenia zodpovednosti spočíva v poistení škôd, spôsobených činnosťou alebo výrobkami poisteného iným, tzv. tretím osobám. Z toho vyplýva , že vylúčené sú škody, ktoré spôsobí poistený sebe, alebo svojim rodinným príslušníkom alebo inak spriazneným osobám, vrátane firiem, ktoré vlastní. Tieto škody sa majú kryť napr. poistením majetku poisteného.

Druhou skupinou výluk sú škody na veciach, ktoré poistený užíva alebo ich ovláda, či používa (má ich požičané, prenajaté, v úschove a pod.) Dôvodom je princíp hradenia škôd, spôsobených iným, a nie sebe. V prípade užívaných, požičaných vecí je to vlastne škoda, ktorá vznikne akoby poistenému – však predmetnú vec si mohol aj kúpiť…. Takéto užívané, požičané veci majú byť predmetom majetkového poistenia. Ak však klient spôsobí škodu inému požičanou vecou, táto škoda samozrejme spadá pod poistenie. Napriek uvedenému, niekedy sa môžu škody na užívaných cudzích veciach zahrnúť do poistenia zodpovednosti.  

Tretiu skupinu tvoria výluky súvisiace s rozvojom vedy a techniky – pod poistenie nepatria škody z radioaktívnych látok, z gentechnických manipulácii, HIV, z azbestu, z elektromagnetických žiarení (napr. mobilné telefóny) a pod. Dôvodom je skutočnosť, že samotná veda nevie jednoznačne určiť, či sú alebo nie sú niektoré moderné produkty techniky škodlivé alebo nie. Tu by sme mohli spomenúť prípady škôd z azbestu. V dobe, keď sa azbest široko používal, nikto si neuvedomil, že môže byť pre ľudské zdravie škodlivý. Neskôr však toto zistené bolo, ale v čase účinnosti poistení azbest vylúčený nebol…. Ako to bude s mobilnými telefónmi o 20 rokov…?

Štvrtou skupinou výluk štandardných poistení sú výluky, pre ktoré poisťovne obvykle poskytujú poistenie na základe osobitných podmienok. Sem patria napr. škody z leteckej techniky a jej súčiastok, z rádioaktívnych látok, škody, ktoré nie sú ani škodami na veci, ani na zdraví a nesúvisia s predchádzajúcou škodou na veci alebo zdraví (tzv. čisté majetkové škody) – napr. stiahnutie výrobkov z obehu, zodpovednosť právnikov, atď., zo škôd, na ktoré sa vzťahuje poistenie motorových vozidiel, ďalej pokuty, penále, zodpovednosť zo zmlúv, atď. Tiež poznamenávam, že úmyselné škody podmienku náhodnosti nespĺňajú a sú preto z poistenia vylúčené, bez ohľadu na to, či sú v zmluvných dokumentoch uvedené alebo nie.

Viktor Tegelhoff, autor článku
Viktor Tegelhoff

Autor článku je senior underwriter pre poistenie zodpovednosti za škodu, pracoval vo vrcholovom manažmente slovenských pobočiek veľkých medzinárodných poisťovní GERLING, HDI a Mitsui Sumitomo.

Zobraziť články >