On-line kontra kvalita

Je obecným trendom ustupovať od papiera a uprednostňovať všetku komunikáciu, nákupy, ponuky, výberové konania atď. až po poisťovanie on-line. Teda prostredníctvom elektronickej komunikácie na počítači, tablete alebo smart telefóne. Tomuto trendu sa podriaďujeme všetci, klaniame sa mu ako modle. Je mnoho tém hodných podrobnejšieho rozboru, ja sa budem venovať iba aplikáciám väčších a veľkých maklérskych spoločností, ktoré zlučujú výstupy z poisťovní do jedného systému pre použitie vo vlastných alebo tretích sieťach.

Po výbere druhu poistenia systém vyžaduje zber údajov. Sú poisťovne, ktorým stačí údajov menej, niektoré vyžadujú viac, niektoré aj iné ďalšie údaje. V tomto momente sa stráca výhoda poisťovni s malým počtom vyžadovaných údajov. Napriek základnému poskytnutému komfortu, sa tento okamžite stáva bezpredmetným, pretože systém musí zberať údaje všetky tak, aby mohol porovnať ponuku všetkých poisťovní. Mnohé údaje teda pre časť poisťovní zbytočných, niektoré, ktoré potrebuje iba jedna z nich.

Podobne systém funguje aj v prípade jedinečných rizík krytých iba jednou, niekoľko málo,  poisťovňami. Pochopiteľne nie je možné detailne potvrdzovať všetky požadované krytia, nakoniec je to aj nefér, na druhej strane je laik, ktorý to objektívne ani nevie a nemá odkiaľ vedieť. Rozhodnutím autora systému výhoda jedinečnosti tej ktorej poisťovni tu v tomto momente zaniká, pretože opakom by boli neustále pribúdajúce dobré, až bizarné krytia. Ak je dané krytie zmysluplné, má daná poisťovňa jednoducho smolu.

Poistné produkty sú vo svojej podstate komplikované a okrem jasného krytia či nekrytia daného rizika, zatiaľ nemáme nástroj na hodnotenie úrovne poskytnutého krytia a najmä podmienok, výluk atď. v ich vzájomnej súvislosti. V tomto momente nastupuje to najjednoduchšie porovnávanie – podľa ceny. Výstupom je rad ponúk zoradených podľa tohto primitívneho kritéria. Ako si zvykneme vyberať v takomto prípade, nemusím ani vysvetľovať. Navyše, sú u nás systémy, ktoré ani nedávajú na výber produkt, iba značku po porovnaní cien.

Celkovým výsledkom teda spravidla je, že si kúpime / ponúkneme klientovi najlacnejší produkt obsahujúci vymenované riziká.

Vieme s čistým svedomí potvrdiť, že sme klientovi odporučili pre neho to optimálne? Plníme si s čistým svedomím povinnosť sprostredkovateľa?

Skúsme odhadnúť čo sa stane ak si všetky poisťovne rozanalyzujú takýto postup a upravia svoje produkty tak, aby boli vždy v čele!