Nová slovenská stratégia ochrany životného prostredia

Zodpovednosť za environmentálne škody predstavuje pre spoločnosti regiónu strednej a východnej Európy stále rastúce a finančne veľmi nákladné riziko. Vplyv na túto situáciu určite má ako sa vyvíjajúca a sprísňujúca legislatíva v oblasti životného prostredia tak aj rastúce spoločenské povedomie spoločnosti z možného znečistenia. Dôležitý je aj vplyv miestnych orgánov pre ochranu životného prostredia, ktoré sa v poslednej dobe na základe meniacej sa legislatívy začali podrobnejšie venovať problematike škôd na životnom prostredí. O ich zvýšenom záujme svedčí pre niekoľkými dňami vládou schválená“ Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020“, ktorá pojednáva okrem iného o negatívnom vplyve ľudských aktivít na životné prostredie.

Nové právne predpisy (na Slovensku primárne zákon č.359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd), ktoré ukladajú prevádzkovateľom najmä rizikových činností povinnosť zabezpečiť finančné krytie na prevenciu a nápravu environmentálnych škôd a stále zvyšujúci sa záujem orgánov ochrany životného prostredia o dôslednú prevenciu týchto škôd majú významný vplyv na systém riadenia rizík jednotlivých prevádzkovateľov. Ako odpoveď na tieto zmeny vznikajú rôzne poistné riešenia. Okrem iného aj komplexné poistenie environmentálnych škôd poskytujúce ochranu pre škody v dôsledku ako náhleho tak aj postupného znečistenia životného prostredia trvajúceho v niektorých prípadoch aj niekoľko rokov. Naša spoločnosť ponúka celosvetovo možnosť komplexného poistenia environmentálnych rizík ako reakciu na stále sa zvyšujúce nebezpečenstvo environmentálnych škôd a zároveň ako ochranu pred finančnými stratami spôsobenými predmetnými environmentálnymi škodami.

Možné scenáre znečistenia životného prostredia

Slovenská republika sa v roku 2007 prijatím zákona č.359/2007 pripojila ku krajinám, ktorých lokálna legislatíva sa predmetným zmenám prispôsobila, resp. implementovala požadované európske normy pre oblasť ochrany životného prostredia.

Ako je ale predmetná problematika vnímaná v iných krajinách? V EÚ vstúpila smernica zahrňujúca zodpovednosť jednotlivých potenciálnych znečisťovateľov na životnom prostredí do platnosti už v roku 2004. Jednotlivé krajiny EÚ presadzujú v rámci implementácie predmetnej smernice rôzne prístupy. Niektoré z krajín vyžadujú povinné poistenie pre určité skupiny podnikov primárne v závislosti od ich činnosti, iné štáty preferujú nepriamy prístup. Za účelom získania povolenia na výkon konkrétnej činnosti je potrebné preukázanie finančného krytia.

Príkladom krajiny EÚ s pravdepodobne najprísnejšou enviro legislatívou je Španielsko. Jedným z dôvodov je udalosť apríla 1998, kedy došlo k závažnej priemyselnej havárii v Andalúzii na juhu Španielska. Po pretrhnutí hrádze v bani sa do riek Agrio a Guadimar (hlavné zdroje vody pre národný park Donana, ktorý je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO) uniklo približne 5 miliónov metrov kubických banskej hlušiny obsahujúcej ťažké kovy, ktoré sa dostali až do vzdialenosti 40 kilometrov od miesta úniku. Vyčistenie trvalo 3 roky s odhadovanými nákladmi viac ako 220 miliónov EUR.

Na základe našich skúseností môžeme povedať, že ako v EÚ tak aj v ostatných európskych krajinách sa najpopulárnejšou formou finančného krytia pre prípady environmentálnych škôd stáva práve poistenie z dôvodu jeho komplexnosti a servisu poskytovaného klientom v porovnaní s ostatnými formami krytia (bankové záruky, účelovo viazané finančné prostriedky, atď.).

Na záver jeden údaj za všetky. Len v Európe naša spoločnosť v roku 2011 vyplatila z titulu environmentálnych škôd na dennej báze poistné plnenia v priemere až 80 000 EUR, čo predstavuje ročne poistné plnenie viac ako 25 miliónov EUR.

Z nášho pohľadu je práve táto skutočnosť primárnym dôvodom potreby kvalitného environmentálneho poistenia.