Požiar hradu Krásna Hôrka

V sobotu dňa 10. marca 2012 sa na Slovensku konali parlamentné voľby. Medzi 14. a 15. hodinou vznikol požiar hradu Krásna Hôrka, pravdepodobne vinou maloletých podpaľačov. Špekuluje sa, či neboli zanedbané protipožiarne opatrenia. Ako je možné, že od trávy sa chytila strecha? Okolnosti vzniku požiaru sú dodnes predmetom vyšetrovania polície, preto dostupné informácie sú len dohady. 

Požiar poškodil hradné múry, ich časť bude potrebné asanovať. Zároveň opadávajú všetky vonkajšie omietky na miestach postihnutých požiarom. Únosnosť hradných múrov musia posúdiť statici, o spôsobe opravy hradných múrov musia rozhodnúť pamiatkári. Pôvodné bleskozvody sú nefunkčné a nepoužiteľné, je ohrozený majetok a ľudia, bolo potrebné vykonať nevyhnutné ochranné opatrenia. Veľká časť zbierok bola zachránená a bezpečne uložená v areáli múzea Betliar.

Požiar na hrade Krásna Hôrka

Marcový požiar nebol prvý

Hrad bol postavený už koncom 13. storočia a obývaný rodom Mariášiovcov. Jadro Krásnej Hôrky tvorila hranolová veža, okolo ktorej sa v priebehu nasledujúcich storočí pristavovali ostatné budovy a múry. V búrlivom 16. storočí, kedy sa Uhorsko stalo dejiskom bojov Jána Zápoľského, podporovaného Osmanskou ríšou, a Ferdinanda Habsburského, zaznamenal hrad rozsiahle fortifikačné úpravy.

Za zmienku stojí skutočnosť, že marcový požiar nebol prvý, ktorý Krásnu Hôrku postihol. Kvôli požiaru bol zrejme reštaurovaný už v 15. storočí, o čom svedčí začmudená časť gotickej valenej klenby. Masívne škody napáchal aj požiar z roku 1817, ktorý zapríčinil, že rod Andrášiovcov, ktorý hrad v tom čase obýval, sa natrvalo presťahoval do neďalekého komfortnejšieho kaštieľa a investoval následne len do jeho provizórnej opravy. Od začiatku 20. storočia v ňom bola Dionýzom Andrášim založená stála muzejná expozícia, čo Krásnej Hôrke zaistilo funkčnosť až dodnes.

Ako bol hrad poistený?

Hrad Krásna Hôrka poistilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v roku 2007 spolu s ostatným majetkom ako súčasť rámcovej poistnej zmluvy č. 906-17266-11 v Českej poisťovni – Slovensko, dnes Generali Slovensko poisťovňa. V skutočnosti ide o spolupoistenie viacerých poisťovní, kde Generali má podiel na riziku 40% a je tzv. vedúcou poisťovňou, 19%-ný podiel upísala austrálska poisťovňa QBE, 10% nemecká poisťovňa HDI, 15% rakúska UNIQA a 16% slovinská poisťovňa TRIGLAV.

Majetok je poistený "na prvé riziko" s limitom plnenia 11,6 milióna €, to znamená, že súčet všetkých plnení za nehnuteľnosti typu hrad alebo zámok môže v rámci ročného poistného obdobia dosiahnuť len dohodnutý limit. Ročné poistné bolo stanovené na 491 270 €. Cena je na prvý pohľad vysoká, ale poistený je všetok obrovský majetok, patriaci do správy Ministerstva kultúry SR, ktorý je špecifický pre svoj historický a umelecký charakter – divadlá, hrady, zámky, múzeá, galérie a podobne.

V tejto súvislosti by sme sa mali pozrieť na to, ako si štát poisťuje svoj majetok. Podľa hrubého odhadu odborníkov hrad Krásna Hôrka môže mať hodnotu niekoľkých desiatok miliónov €, preto plnenie po záverečnom vyčíslení škôd pravdepodobne nebude stačiť na kompenzáciu požiarom spôsobených škôd v plnom rozsahu. V prípade, že vyhorí v rámci poistného obdobia (1 roka) druhý hrad, nezostane na poistné plnenie z dohodnutého limitu nič, pretože bude vyčerpaný. Tento hrad zďaleka nie je najdrahším objektom, za ktorý je zodpovedné Ministerstvo kultúry SR.

Najväčšia koncentrácia hodnôt majetku, poisteného rovnakou poistnou zmluvou, je určite v Bratislave, a to budova nového Slovenského národného divadla, ktorého poistnú hodnotu odhadujeme z dostupných zdrojov pri všetkej skromnosti na minimálne 200 miliónov €, pričom limit poistného plnenia pre prípad požiaru v tomto prípade nie je stanovený (limit pre prípad požiaru je len pre hrady a zámky), v prípade povodne za jednu a všetky škody za rok je dohodnutý limit poistného plnenia 20 miliónov €. Nové SND je teda pre prípad povodne a záplavy poistené len na 10% svojej hodnoty. Ide o štandardný prístup, že sa katastrofické škody v poistných zmluvách veľkých objektov limitujú.

Štát platí veľa peňazí za poistku, ktorá je nedostatočná, pretože ide o kompromis medzi cenou a rozsahom poistného krytia. To nie je vina poisťovní, pretože poisťovne kryjú len toľko rizika, koľko si ho klient kúpi. Keď niekto vlastní majetok alebo spravuje cudzí majetok, ktorý mu bol zverený, mal by sa zodpovedne postarať aj o jeho ochranu a predchádzanie škodám a finančným stratám. Na druhej strane majetok Ministerstva kultúry SR je taký rozsiahly, že pri poistení na plné sumy by zrejme poistenie bolo pre štát neúnosne drahé. 

Likvidácia poistnej udalosti Krásna Hôrka

Poisťovňa poslala na účet Ministerstva kultúry zálohu na poistné plnenie vo výške 2 milióny € už na šiesty deň po požiari. Ďalšie peniaze bude uvoľňovať postupne po vyčerpaní a vyúčtovaní poskytnutej prvej zálohy. Z uvedenej zálohy bolo donedávna vyčerpaných len 56 000 €. Všetky práce na oprave hradu sú konzultované a odsúhlasované s poisťovňou, pričom sa dbá na účelnosť a primeranosť vynaložených nákladov na opravu.

Vzhľadom k tomu, že doteraz nebolo ukončené vyšetrovanie príčin požiaru políciou a hasičmi a nie je známy ani rozsah škôd, existujú len predbežné odhady rozsahu škody. Poisťovňa predbežne počíta s nákladmi na opravu nehnuteľnosti vo výške 10 miliónov € a škody na hnuteľných veciech približne 1 milión €. Posledné slovo však bude mať polícia, statici, pamiatkári a znalci. 

Zrútená strecha hradu Krásna Hôrka

Zaplatí nakoniec vinník spôsobenú škodu?

Je zrejmé, že škodu niekto zapríčinil a poisťovne po vyplatení poistného plnenia klientovi si zvyknú škody vymáhať od vinníka, pokiaľ je vinník známy, resp. riadne vyšetrený políciou. Žiaľ, na Slovensku sa prihliada na "sociálny status" škodcu. Inými slovami, keď je škodca solventný, poisťovňa si dôsledne škodu vymáha. V prípade, že ide o sociálny prípad, aj poisťovňa je na takého človeka prikrátka, pretože súdny systém je u nás nefunkčný a chudáka, ktorý nič nemá, ale spôsobil škody za veľa miliónov €, nemožno postihnúť, spoločnosť ho ešte bude ľutovať a stáva sa z neho akýsi chránený druh. Napr. vo Švajčiarsku by išiel okamžite do väzenia a tam by pracoval a škodu splácal. Je však predčasné o tom špekulovať, počkáme si na výsledky vyšetrovania a budeme prípad ďalej sledovať.

Peter Šimko, autor článku
Peter Šimko

Autor článku je šéfredaktorom portálu Poistenie.sk, pôsobí v oblasti poisťovacieho obchodu od roku 1984. V súčasnosti je výkonným riaditeľom maklérskej spoločnosti HEUREKA Brokerage & Consulting. Hrá hokej a rád cestuje.

Zobraziť články >