Utrpeli ste úraz, zavinený treťou osobou?

Ste rekreačný lyžiar, dôjde ku kolízii s iným lyžiarom a utrpíte vážne zranenie. Je pritom úplne jedno, či sa to stane na Slovensku alebo v zahraničí. Dokázať, že vaše zranenie bolo spôsobené cudzím zavinením, je dosť problematické, sú potrební svedkovia, zápisnica, lekárske správy. Samozrejme, je nutné okamžite privolať lekára, a to aj v prípade, že nepredpokladáte vážne následky, najmä pri údere do hlavy, pretože istý si môžete byť až vtedy, kým sa nepodrobíte dôkladnému lekárskemu vyšetreniu. Ako poškodený by ste mali vzniesť písomný nárok na náhradu škody. Náš právny poriadok pozná nasledovné práva na náhradu škody na zdraví:

Právo na zmiernenie nemajetkovej ujmy

Právo poškodeného na zmiernenie nemajetkovej ujmy zákon priznáva z dôvodu, ktorý sa priamo netýka finančnej ujmy, ktorou trpí poškodený po poškodení zdravia, avšak slúži ako prostriedok na jednorazové uhradenie ujmy spočívajúcej:

a) vo vytrpených bolestiach – teda pri bolestiach vzniknutých poškodením zdravia (zlomeniny, tržné rany, vybité zuby), liečením alebo odstraňovaním následkov tohto poškodenia (rehabilitácia, a podobne). Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, v ktorom sa uvedie bodové ohodnotenie vytrpených bolestí. Napríklad vám niekto vybije zuby

b) v sťažení spoločenského uplatnenia - ide o následky, ktoré súvisia s poškodením zdravia a majú nepriaznivý vplyv na životné a spoločenské potreby poškodeného alebo obmedzujú jeho plnenie spoločenských úloh. Taktiež je potrebné bodové ohodnotenie prostredníctvom lekárskeho posudku. 

Právo na zmiernenie majetkovej ujmy

Právo na zmiernenie majetkovej ujmy kompenzuje následné finančné straty, tzv majetkovú ujmu, konkrétne:

a) Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti (PN) - uhrádza sa formou dôchodku. Výška náhrady za stratu na zárobku počas PN tvorí rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením a nemocenským. Po skončení PN alebo pri invalidite sa náhrada za stratu zárobku určí rozdielom medzi priemerným zárobkom pred poškodením zdravia a zárobkom dosahovaným po poškodení zdravia s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Poškodený teda nemá nárok na náhradu celej straty zárobku, ale iba na tú časť straty zárobku, ktorá nie je pokrytá dávkami sociálneho zabezpečenia alebo nemocenského poistenia.

b) Strata na dôchodku- súvisí s predchádzajúcim bodom, pretože strata na dôchodku sa rovná sume rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení PN, ktorú poškodený poberal v období rozhodujúcom pre vymeranie dôchodku. Zjednodušene by sa dalo povedať, že dôchodok, na ktorý má nárok poškodený (t.j. menší dôchodok, pretože mal menší príjem v rozhodujúcom období) a dôchodok, na ktorý by mal poškodený nárok, ak by k poškodeniu zdravia neprišlo (vyšší dôchodok) tvoria sumu straty na dôchodku.

c) Účelné náklady spojené s liečením - ide o náklady, ktoré poškodenému nie sú uhradené zo zdravotného poistenia. Poškodený má teda právo na úhradu týchto nákladov, ak sú spojené s liečebným postupom. Ide napríklad o využívanie opatrovateľskej služby, návštevy rodinných príslušníkov v zdravotníckych zariadeniach, diétna strava, rehabilitácia a pod.

d) Náklady pohrebu a výživy pozostalých v prípade smrti- peňažným dôchodkom sa uhrádzajú aj náklady na výživu pozostalým, ktorým sa rozumejú deti, rodičia, súrodenci a iné osoby, ktoré žili so zomretým pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa preto starali o spoločnú domácnosť. Výška náhrady sa vypočíta z priemerného zárobku zosnulého. Uhrádzajú sa taktiež primerané náklady spojené s pohrebom, ak neboli uhradené pohrebným, poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.