Dôchodkový systém na Slovensku do roku 2050 – reforma navrhnutá s pomocou AI

Dosť dlho sa zaoberám myšlienkami o možnostiach reformy v dôchodkovom systéme na Slovensku. Súčasný priebežný systém dôchodkového systému v 1. pilieri vychádza ešte z konca 19. storočia, kedy bol zavedený v Nemecku. Je doplnený značne oslabeným 2. kapitalizačným pilierom, nazývaným starobné dôchodkové sporenie. Okrem toho tu existuje 3. dobrovoľný pilier, nazývaný doplnkové dôchodkové sporenie, ten je však málo atraktívny kvôli minimálnej podpore štátu na strane sporiteľa.

Ako nastaviť povinné dôchodkové zabezpečenie tak, aby bolo spravodlivé, zrozumiteľné a udržateľné do roku 2050? Navrhujem nižšie opísaný systém, ktorý som vytvoril pomocou AI. Ak máte skúsenosti s prácou s AI, viete, že k dosiahnutiu dobrých odpovedí musíte správne a odborne klásť otázky.

Prečo meniť systém už teraz

Demografia je neúprosná: na dvoch dôchodcov dnes pripadá približne päť pracujúcich; okolo roku 2050 to budú dvaja na troch a neskôr aj jeden na jedného. Každý pracujúci človek bude mať „svojho“ dôchodcu. Čisto priebežný systém (1. pilier) sám osebe takúto záťaž neunesie bez zvyšovania odvodov alebo dlhov. Riešením je posilniť zásluhovosť a budovanie osobného majetku v 2. pilieri, pričom solidaritu navrhujem zachovať v štátom poskytovanom základe.

Ciele do 2050

• Čistý dôchodok – cieľová náhrada 55–65 % priemerného čistého príjmu (kombinácia 3 pilierov).
• Náklady práce: celkové povinné odvody na starobu postupne znižovať až na 10 % vymeriavacieho základu oproti súčasným 18 %.
• Stabilita: automatické pravidlá (nie politické rozhodnutia) pre vek odchodu do dôchodku, valorizáciu a parametre.

Základná myšlienka reformy

• Celkové povinné odvody sa budú postupne znižovať.
• Postupne posilňujeme 2. pilier (osobné sporenie – kapitálové financovanie) a súčasne zmenšujeme 1. pilier (priebežné financovanie – solidárny základ) až na nulu.
• Dlhodobo smerujeme k tomu, aby sa 1. pilier financoval z daní (štátny rozpočet), kým zásluhová časť zostane v 2. pilieri.
• 3. pilier spomenieme len okrajovo: má zmysel pre dobrovoľné prilepšenie, ideálne s daňovými úľavami pre zamestnanca aj zamestnávateľa.

Časový plán reformy

V súčasnosti sú dôchodkové odvody 18% z vymeriavacieho základu (hrubej mzdy zamestnanca alebo hrubého mesačného zisku živnostníka). Keď je pracujúci aj v 2. pilieri, tieto odvody sa rozdelia medzi 1. a 2. pilier v pomere 14% + 4%. Samozrejme, od spustenia tejto reformy bude 2. pilier povinný pre všetkých. Povinné odvody sa budú meniť v čase podľa navrhnutého harmonogramu v 2 fázach počas 14 rokov, alternatívne počas 22 rokov.

Fáza 1 (roky 1–6): posilňovanie 2. piliera, zachovanie celkového odvodu 18 %

Počas prvých 6 rokov reformy zabezpečíme, aby ľudia čím skôr začali sporiť do indexových fondov, aby sa im vytváral kapitál. Budeme postupne zvyšovať príspevky na osobný dôchodkový účet každého pracujúceho. Celková odvodová záťaž na strane zamestnanca, zamestnávateľa a živnostníka sa meniť nebude.

Vychádza to tak, že už v 5. roku reformy sa dostaneme na pôvodný pomer 9% + 9% z roku 2005 ako ho naprojektovali tvorcovia dôchodkovej reformy pod vedením ministra Ľudovíta Kaníka počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Od 6. roku sa bude sporiť (investovať) do 2. piliera konečným príspevkom vo výške 10 % vymeriavacieho základu.

Fáza 2: postupné vypínanie 1. piliera z odvodov

Odvody do Sociálnej poisťovne sú vysoké a zaťažujú zamestnancov, zamestnávateľov a živnostníkov, pričom demografický problém neriešia. Postupným znižovaním odvodu do fondu dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne až do nuly spôsobíme vyššiu motiváciu celej ekonomiky pracovať a zamestnávať ľudí. Navrhujem 2 varianty Fázy 2, prvý 8 – ročný a druhý 16 – ročný.

Roky 7 – 14

Vypínanie 1. piliera z odvodov.

Pozvoľnejšia alternatíva Fázy 2 by umožnila útlm 1. piliera o 0,5 % ročne a trvala by teda 16 rokov, spolu by sa plán natiahol na 22 rokov, plánovaná doba zmien by skončila okolo roku 2050. AI odporúča kompromis: rýchlejšie prvých 6 rokov, potom pomalšie tempo s „fiškálnou brzdou“ – ak rozpočet nesplní cieľ, tempo sa automaticky zastaví.

Roky 7 – 22

1. pilier po reforme – menší, adresný a stabilný

• Minimálny dôchodok – sociálna sieť financovaná z daní, nie z odvodov. Základný dôchodok bude len sociálna dávka, aby sme „neumreli od hladu“. Mal by byť približne rovnaký pre všetkých, najviac 20 až 25 % z priemernej mzdy v hospodárstve, napr. v dnešných cenách okolo 400 €.
• Bude fungovať ako NDC systém – zapisuje odvody, zhodnocuje ich a automaticky prispôsobuje vek odchodu do dôchodku strednej dĺžke života.
• Valorizácia podľa inflácie, plus podiel na raste miezd len v prípade prebytku.

2. pilier po reforme – osobný majetok a sloboda pri výplate

Kľúčové princípy

• Predvolená voľba: globálny indexový akciový dôchodkový fond (v štýle ETF) s nízkymi nákladmi (TER) do 0,2 % ročne.
• Žiadne povinné presuny do dlhopisov; sporiteľ môže zostať v akciovom fonde aj po odchode na dôchodok.
• Aktívne riadené dôchodkové fondy sú povolené, ale s prísnymi limitmi na poplatky (vysoké poplatky „zabijú“ každú investíciu).

Vyplácanie dôchodku

• Základ: rastová renta – odporúčanie používať Pravidlo 4 %, teda výplatu 4 % ročne z úspor.
  • Ak fond dosahuje priemerný výnos 8 %, dôchodca si môže vybrať 4 % a účet mu stále rastie.
  • Môže si zvoliť aj výber len z výnosov – bez znižovania istiny.
• Ak si mladý človek pri mesačnej mzde 1 000 € bude sporiť 10% zo svojho príjmu počas 40 rokov, pri predpokladanom ročnom priemernom výnose 10% bude mať hodnotu investičného účtu viac ako 600 000 €. Hovoríme o dnešných peniazoch a nezohľadňujeme infláciu ani nárast jeho mzdy. Keď si nechá vyplácať dôchodok zo svojho investičného účtu vo výške 4 % ročne, mesačne dostane 2 000 €, opäť zdôrazňujem, že na dnešné peniaze. Pritom z majetku v podobe investičných aktív mu pravdepodobne ubúdať nebude. Mladí ľudia majú v rukách najmocnejšiu zbraň – dlhý investičný horizont ruka v ruke so zázrakom zloženého úročenia.
• Alternatíva: pri odchode do dôchodku sa stanoví minimálny doživotný dôchodok (súčet 1. + 2. piliera). Ak má sporiteľ vyššie úspory, môže sa rozhodnúť, že časť zostatku dôchodkového účtu si vyberie jednorazovo – napr. na bývanie, cestovanie či darovanie.
• Iný sporiteľ môže všetko ponechať vo fonde a ďalej zhodnocovať – napríklad pri priemernom ročnom výnose 8–10 % bude jeho majetok ďalej rásť aj počas poberania dôchodku.
• Súčasný spôsob vyplácania doživotného dôchodku prostredníctvom niektorej životnej poisťovne, kde si sporiteľ pri odchode do dôchodku kúpi za nasporené peniaze anuitu, je dosť prežité a nevýhodné, pretože poisťovňa mu vypočíta podľa predpokladanej strednej (priemernej) dĺžky života doživotný dôchodok na základe garantovanej úrokovej sadzby, čím sa v podstate peniaze na jeho účte znehodnocujú. Ide o dôchodkové poistenie za jednorazové poistné s ihneď splatným dôchodkom. Laicky povedané, v akciovom fonde by mohli peniaze zarábať omnoho viac oproti zhodnoteniu, ktoré dokáže garantovať životná poisťovňa.

Dediteľnosť a vlastníctvo

• Na tomto mieste je užitočné pripomenúť, že peniaze vo forme dôchodkových jednotiek na dôchodkovom účte sporiteľa sú jeho vlastníctvom. Ako každý majetok v prípade smrti majiteľa, je aj dôchodkový účet sporiteľa predmetom dedenia, a to počas celej doby sporenia a potom aj 7 rokov po začiatku výplaty dôchodku. To je zásadný rozdiel oproti priebežnému systému, kde odvody po smrti „zanikajú“. Dôchodkový účet teda zanecháva dediteľný majetok rodine.
• Vyššie uvedené však neplatí v prípade, že sporiteľ vo fáze poberania doživotného dôchodku umrie tesne po uplynutí 7 – ročnej doby, ktorá uplynie od začiatku poberania doživotného starobného dôchodku, pretože podľa princípov poistnej matematiky ten, čo umrie skôr, dopláca na dôchodok iného dôchodcu, ktorý žije povedzme 120 rokov ako havran.
• V prípade, že zrušíme (vylúčime) alebo odsunieme ako okrajovú možnosť vyplácanie doživotného dôchodku formou poistenia renty z anuity prostredníctvom životnej poisťovne, môžeme poňať nasporený dôchodkový účet ako majetok až do smrti sporiteľa, resp. dôchodcu, pretože jeho doživotný dôchodok bude krytý z podstaty majetku, nie na poistnom princípe. Potom taký majetok bude plne dediteľný počas celej doby sporenia a aj vyplácania dôchodku až do smrti sporiteľa, resp. dôchodcu.

Dôchodkové správcovské spoločnosti

·      Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) by zostali zachované v podstate ako dnes, ako súkromné spoločnosti s licenciou štátu. Samozrejme, nezastupiteľné miesto v systéme majú depozitári a licencovaní sprostredkovatelia (dnes nazývaní finanční agenti).

·      DSS by mali mať možnosť a povinnosť okrem komerčnej propagácie a reklamy organizovať vzdelávanie obyvateľstva a šíriť osvetu o financiách a investovaní.

·      Otvorená konkurencia s bežnými ETF a podielovými fondmi vytvorí tlak na DSS, aby mali nízke poplatky, transparentné portfóliá a kvalitné výnosy. Sporiteľ si vyberie spoločnosť, ktorá mu poskytne lepšiu hodnotu.

Budúcnosť Sociálnej poisťovne a štátnej správy

• Sociálna poisťovňa sa postupne zruší, rovnako aj úrady práce a daňové úrady. Tisíce úradníkov bude prepustených a tieto inštitúcie sa transformujú na Digitálne centrum.
• Digitálne centrum zabezpečí výplatu základného dôchodku – solidárnej dávky financovanej z daní.  
• Jednotný inkasný portál bude automaticky rozdeľovať odvody medzi piliere.
• Robotická automatizácia (RPA) a umelá inteligencia (AI) nahradia manuálne spracovanie, malá časť úradníkov sa presunie do poradenstva a kontroly.
• Národná banka Slovenska (NBS) bude tiež zrušená, jej funkcie plne nahradí AI. Vstupom Slovenska do eurozóny zanikla jej základná funkcia.

3. pilier stručne – daňové úľavy a motivácia

• Dobrovoľné sporenie s jednoduchými pravidlami.
• Daňová úľava pre zamestnanca aj zamestnávateľa a príspevky oslobodené od odvodov do 5 % hrubej mzdy.
• Transparentné a lacné fondy, podobne ako v 2. pilieri.

Finančné krytie dôchodkovej reformy

• V roku 2025 sú výdavky Sociálnej poisťovne na výplatu dôchodkov v 1. pilieri približne 11,452 mld. € (vrátane 13. dôchodku), ale príjem z povinných odvodov je len 6,041 mld. € (zdroj: cenastatu.sk). Vzniká obrovský schodok, ktorý je už tradične vyrovnávaný z prebytkov ostatných fondov v Sociálnej poisťovni a zo štátneho rozpočtu. Znižovaním odvodu do 1. piliera o 1% ročne z vymeriavacieho základu by znamenalo zníženie príjmov do fondu dôchodkového poistenia o 1/14-inu (pre jednoduchšie vysvetlenie predpokladám, že všetci pracujúci sú aj v 2. pilieri), čiže v dnešných peniazoch by pokles príjmov predstavoval 431 485 714 € za rok. Toto je suma, ktorú musíme kompenzovať už v 1. roku a potom každý rok o rovnakú sumu zvyšovať kompenzáciu s cieľom dosiahnuť konečný cieľ reformy.
• Toto bude možné len ruka v ruke so skutočnou konsolidáciou verejných financií, znižovaním nákladov dlhovej služby, resp. radikálnym znižovaním štátneho dlhu a naštartovaním ekonomiky – ide o povestné zväčšovanie koláča. Napr. keď bude rásť ekonomika, potom nepriame dane sa budú zvyšovať a ich časť bude možné použiť na kompenzáciu schodkov v 1. pilieri. V roku 2025 daň z pridanej hodnoty je zhruba 11,6 mld. € a spotrebná daň 2,9 mld. €, spolu približne 14,4 mld. € (zdroj: cenastatu.sk).
• Ročný rast o 5 % bude znamenať 720,2 miliónov € a rast o 10 % 1,44 mld. €. Rezervy máme teda veľké.
• Digitalizácia a úspory prevádzky – prepustením približne 25 000 až 30 000 zamestnancov zrušených úradov – Sociálna poisťovňa, úrady páce, daňové úrady a NBS získame pravdepodobne postupne 1 až 1,5 mld. €, túto sumu každý rok ušetríme. Odhadujem náklady na 1 zamestnanca ročne okolo 50 000 € (mzdové a ostatné osobné náklady). V tomto svetle argumenty politikov, že prepúšťaním štátnych úradníkov sa veľa neušetrí, sú hrubo zavádzajúce.
• Predaj nadbytočného hnuteľného a nehnuteľného majetku zaniknutých úradov prinesie ďalšie nemalé peniaze. Každá okresná pobočka sociálnej poisťovne, okresný daňový úrad a okresný úrad práce sú väčšinou na lukratívnych miestach v centre okresného mesta. Získaný kapitál z predaja by sa mal viazať na krytie schodku fondu dôchodkového poistenia.
• Rast bázy – vyššia zamestnanosť, participácia 55+, riadená migrácia, zlepšené podmienky pre rast ekonomiky.
• Rezervný fond 1. piliera – bude sa vytvárať viazaním príjmov – časť spotrebných daní, emisné povolenky, dividendy štátnych firiem.
• Prechodové dlhopisy – budú vydané na účely vyrovnávania schodku 1. piliera so splatnosťou do 2055. Ak budú vôbec potrebné.
• Môžeme si klásť otázku, kde v súčasnosti vezmeme politickú vôľu na také odvážne zmeny. Aby som parafrázoval „klasika“: „Tí komunisti predsa raz odídu!“ Mali by sme uvažovať v horizonte desiatok rokov, nie čo bude zajtra alebo o rok.
•  

Medzinárodné skúsenosti a inšpirácie pre Slovensko

Slovensko nie je prvá krajina, ktorá hľadá rovnováhu medzi solidaritou a zásluhovosťou. Mnohé štáty si už prešli podobnou dilemou — ako udržať dôchodkový systém finančne zdravý, motivovať ľudí k sporeniu a pritom ochrániť tých najslabších. Nasledujúce príklady ukazujú, že moderný a stabilný dôchodkový model nie je utópiou, ale realitou.

Švédsko – automatická rovnováha a individuálne účty

Švédsko v roku 1999 nahradilo svoj starý priebežný systém tzv. notionálnymi účtami (NDC – Notional Defined Contribution). Každému občanovi sa na jeho účte virtuálne zapisujú odvody, ktoré sa zhodnocujú podľa rastu miezd. Okrem toho časť príspevkov (2,5 % mzdy) smeruje do kapitálového piliera, ktorý si občan spravuje sám. Ak by systém hrozil deficitom, automatický „brzdiaci mechanizmus“ dočasne spomalí valorizáciu dôchodkov.
Výsledok: už viac ako dve desaťročia funguje švédsky systém v rovnováhe – bez politických zásahov, s dôverou občanov a s reálnymi výnosmi pre sporiteľov.

Čile – kapitálové sporenie ako základ, solidarita ako doplnok

Čile bolo kedysi vzorom pre našu dôchodkovú reformu, zavedenú od 1.1.2005, V Čile už v roku 1981vznikli povinné osobné dôchodkové účty. Každý pracujúci odvádza 10 % mzdy, ktoré sa investujú na finančných trhoch. Počas aktívneho života si človek buduje vlastný majetok, ktorý mu po odchode do dôchodku zaručuje príjem. Problémom boli nízke úspory u ľudí s krátkou pracovnou kariérou, preto vláda doplnila solidárny základný dôchodok financovaný z daní.
Poučenie: kombinácia zásluhovosti (osobné sporenie) a solidarity (štátny príspevok) môže fungovať aj v rozvojových podmienkach.

Austrália – rastové fondy ako motor dôchodkového bohatstva

Austrália má jeden z najúspešnejších dôchodkových modelov sveta. Zamestnávatelia odvádzajú 11,5 % mzdy na osobný účet zamestnanca v tzv. Superannuation. Tieto peniaze sú investované v trhových fondoch, často indexových (ETF), s nízkymi poplatkami a vysokou transparentnosťou. Štát sa stará len o minimálny dôchodok (Age Pension) pre tých, ktorí si nasporia málo.
Výsledok: Austrália má dnes úspory vo výške viac ako 150 % HDP – obrovský domáci kapitál, ktorý zároveň podporuje ekonomiku.
Poučenie: ak ľudia vlastnia svoje úspory, dôchodky prestávajú byť záťažou pre rozpočet a stávajú sa pilierom národného bohatstva.

Estónsko – digitalizácia a minimálne náklady

Estónsko ukazuje, že dôchodkový systém môže byť efektívny aj v malej krajine. Všetky dane, odvody a dôchodkové príspevky sa spravujú v jednom online systéme, ktorý umožňuje občanom sledovať stav účtu v reálnom čase. Administratívne náklady tvoria len 0,1 % výnosov, pretože väčšinu práce robí automatizácia a umelá inteligencia.
Poučenie: Slovensko môže zásadne znížiť prevádzkové náklady Sociálnej poisťovne, ak ju zmení na digitálne centrum služieb.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko

1. Kombinácia modelov funguje – Švédsko ukazuje, že solidarita a zásluhovosť sa môžu dopĺňať.
2. Dôchodkové úspory sú motorom ekonomiky – Austrália a Čile dokazujú, že kapitálové sporenie môže pomáhať aj rastu HDP.
3. Digitalizácia znižuje náklady a zvyšuje dôveru – estónsky príklad je dôkazom, že moderná správa dôchodkov nemusí byť byrokratická.
4. Politická odvaha je kľúčová – úspešné reformy vznikli v krajinách, ktoré mysleli na 20–30 rokov dopredu, nie len na najbližšie voľby.
5.  

Slovensko môže a musí urobiť to isté – prevziať to najlepšie z týchto modelov, opierať sa o reálne čísla a hľadať riešenie, ktoré bude spravodlivé, motivujúce a finančne udržateľné.

Ekonomická udržateľnosť reformy

a) Znižovanie odvodov zvyšuje motiváciu pracovať a investovať

• OECD dlhodobo upozorňuje, že Slovensko má vysoké odvodové zaťaženie práce
  (vyše 40 %), čo brzdí zamestnanosť a rast miezd.
• Každé zníženie odvodov o 1 % zvyšuje zamestnanosť o 0,2–0,3 % a prináša do rozpočtu späť časť výpadku cez DPH a spotrebné dane.

b) Kapitálové sporenie posilňuje domácu ekonomiku

• Ak budú DSS spravovať desiatky miliárd eur, môžu tieto prostriedky čiastočne investovať do domáceho kapitálového trhu, štátnych projektov či infraštruktúry.
• Tým sa peniaze neodlievajú z krajiny, ale podporujú ekonomický rast – čo spätne zlepšuje aj výber daní.

c) Z dlhodobého hľadiska sa systém „sám vyrovná“

• V prechodnom období síce štát dopláca deficit 1. piliera, ale po roku 2040 už začne profitovať z toho, že väčšina dôchodkov sa zaplatí z výnosov investícií, nie z daní.

Riziká a záver

Najväčšie a jediné vážne zo všetkých nebezpečenstiev, ktoré hrozia dôchodkovému systému, je politické riziko. V tejto oblasti máme bohaté skúsenosti. Keď sa to však dobre nastaví ako systém nezávislý od hlúpych zásahov politikov, určia sa priority a budeme sa ich dôsledne držať, výsledky by sa mali dostaviť. Prinesú nakoniec blahobyt drvivej väčšine obyvateľov. Na druhej strane radím, aby sa ľudia nespoliehali ani na štátom dobre nastavený systém dôchodkového zabezpečenia. Nič vám nebráni investovať do zlata, kúpiť si byt alebo sporiť do podielových fondov súkromne. Stále platí – nespoliehajte sa len na štát!