Štát upozorňuje na státisíce vozidiel bez povinného zmluvného poistenia a chystá sa urobiť poriadok medzi neplatičmi. Lenže kto urobí poriadok v samotnej evidencii vozidiel? Poistenie.sk preverovalo približne 700 firemných vozidiel v dvoch okresoch. Výsledky nás poriadne prekvapili. Približne tri štvrtiny preverovaných prípadov sa týkali firiem, ktoré už neexistujú. Niektoré zanikli pred pätnástimi či dvadsiatimi rokmi.

Každé ôsme až desiate auto bez PZP? Naozaj?

Na Slovensku sa v súvislosti s novými pravidlami PZP hovorí o približne 600-tisíc nepoistených vozidlách. Odhady zároveň uvádzajú, že približne 300-tisíc z nich sa môže aktívne používať v cestnej premávke.

To sú znepokojujúce čísla.

Predstavme si, že by po našich cestách skutočne jazdili státisíce vozidiel bez povinného zmluvného poistenia. Pri dopravnej nehode by ich prevádzkovatelia mohli spôsobiť škody, za ktoré by následne museli niesť vážne finančné dôsledky.

Proti skutočným neplatičom PZP treba postupovať dôsledne. Lenže je tu jeden háčik.

Je vozidlo vedené v evidencii bez platného PZP automaticky autom, ktoré jazdí po slovenských cestách bez poistky?

A je človek alebo firma uvedená pri takomto vozidle automaticky neplatičom?

Rozhodli sme sa to preveriť.

Pozreli sme sa na približne 700 vozidiel. A nestačili sme sa čudovať

V Poistenie.sk sme uskutočnili vlastný prieskum približne 700 firemných vozidiel v dvoch slovenských okresoch, ktoré boli vedené ako vozidlá bez platného PZP.

Naša kolegyňa preverovala jednotlivé prípady a zisťovala, či údaje o vozidlách a ich vlastníkoch zodpovedajú dostupným informáciám.

Výsledok?

Približne tri štvrtiny preverovaných prípadov sa týkali spoločností, ktoré už neexistujú.

Niektoré firmy zanikli pred niekoľkými rokmi. Iné pred pätnástimi či dvadsiatimi rokmi.

A ich vozidlá sa napriek tomu objavovali v preverovaných záznamoch o nepoistených vozidlách.

Približne 75 %

preverovaných prípadov sa týkalo zaniknutých firiem.

Zistenie z prieskumu Poistenie.sk v dvoch okresoch. Nejde o reprezentatívny údaj za celé Slovensko.

Firma skončila pred dvadsiatimi rokmi. Kto má dnes platiť poistku?

Predstavme si bežného podnikateľa.

Pred dvadsiatimi rokmi mal malú firmu a dve služobné autá. Podnikanie mu prestalo dávať zmysel, a tak sa rozhodol firmu zrušiť.

Jedno auto predal, druhé previedol na seba. Noví držitelia si následne riešili svoje poistné zmluvy.

Firma zanikla. Podnikateľ odišiel do dôchodku. A dnes?

V preverovaných záznamoch sa môžu stále objavovať vozidlá spojené s jeho dávno zaniknutou spoločnosťou.

Podobná situácia môže vzniknúť pri konkurze. Majetok firmy sa speňaží, vozidlá sa predajú a výťažok sa použije na uspokojenie veriteľov.

Ak sa však prevody alebo vyradenia správne nepremietnu do príslušných evidencií, vznikajú nezrovnalosti, ktoré môžu pretrvávať celé roky.

V našom prieskume sme narazili aj na prípady, keď boli vozidlá podľa dostupných informácií medzičasom predané alebo prepísané na iné osoby.

Zánik firmy sám osebe, samozrejme, ešte nedokazuje, že jej vozidlo bolo riadne prevedené alebo vyradené. Pri takýchto záznamoch je však nevyhnutné preveriť, čo sa s vozidlom skutočne stalo.

Veď predsa nemôžeme od firmy, ktorá už dvadsať rokov neexistuje, očakávať, že si zajtra príde uzatvoriť nové PZP.

Ukradli mu auto pred takmer dvadsiatimi rokmi. Potom prišla výzva pre neplatenie PZP

Jeden z prípadov, na ktoré sme narazili, je obzvlášť výrečný.

Vozidlo bolo odcudzené približne v rokoch 2006 až 2007. Nepodarilo sa ho nájsť. Polícia ho následne vyradila z evidencie. Zdalo by sa, že tým je celá záležitosť uzavretá.

Lenže po rokoch dostal bývalý vlastník výzvu, respektíve pokutu súvisiacu s neplatením PZP za toto vozidlo. Človek, ktorému pred takmer dvadsiatimi rokmi ukradli auto!

Našťastie mal dokument vydaný políciou, ktorý potvrdzoval vyradenie vozidla z evidencie.

Po jeho predložení už voči nemu pokuta uplatnená nebola.

V tomto prípade sa teda podarilo zabrániť uplatneniu pokuty. Otázka však zostáva: Prečo sa bývalý vlastník vôbec musel po takom dlhom čase obhajovať?

A koľko ľudí by po dvadsiatich rokoch ešte dokázalo nájsť potrebné dokumenty?

Auto je dávno zošrotované. Má si jeho bývalý majiteľ kúpiť novú poistku?

Predstavme si ďalšiu situáciu.

Človek dal pred pätnástimi rokmi svoje staré auto ekologicky zlikvidovať. Odovzdal ho na spracovanie, vybavil všetky potrebné formality a z dopravného inšpektorátu dostal potvrdenie o jeho vyradení z evidencie.

Auto už dávno neexistuje.

Ak by sa napriek tomu objavilo medzi nepoistenými vozidlami a jeho bývalému majiteľovi prišla výzva na uzatvorenie PZP, čo by mal urobiť?

Poistiť hromadu železa, ktorá možno už dávno skončila v hutníckej peci?

Alebo začať pátrať po pätnásťročných dokumentoch, aby štátu dokázal to, čo mu kedysi potvrdil samotný štát?

Toto je modelový príklad, nie ďalší potvrdený prípad z nášho prieskumu. Dobre však ilustruje, aké dôsledky môže mať nesprávny evidenčný záznam.

Ak bolo vozidlo riadne a trvalo vyradené z evidencie a jeho právny stav sa odvtedy nezmenil, nemožno bývalému držiteľovi automaticky pripisovať súčasnú povinnosť uzatvoriť zaň PZP.

Kde sa vlastne stratili informácie o vozidlách?

Naše zistenia vyvolávajú otázky o tom, ako sa údaje o vozidlách aktualizujú a ako sa prenášajú medzi jednotlivými evidenciami.

Ak firma zanikne, vozidlo zmení vlastníka alebo je vyradené z evidencie, príslušné zmeny by sa mali správne premietnuť do údajov, na základe ktorých sa kontroluje povinnosť povinného zmluvného poistenia.

Kde teda vznikajú nezrovnalosti?

Pri zápise prevodu vozidla? Pri historickej migrácii údajov? Pri výmene informácií medzi evidenciou vozidiel a údajmi o poistení? Alebo ide o staré prípady, ktoré sa nikdy administratívne nedoriešili?

Na základe nášho prieskumu nedokážeme určiť, ktorá inštitúcia alebo ktorý konkrétny proces za jednotlivé chyby zodpovedá.

Dokážeme však pomenovať problém: pri preverovaní sme narazili na údaje, ktoré nezodpovedali dostupným informáciám o vozidlách a ich vlastníkoch.

A pokiaľ sa tieto nezrovnalosti neodstránia, môžu sa prenášať aj do nových kontrolných mechanizmov.

Štát sprísňuje pravidlá. Lenže automatizácia chyby sama neopraví

Nový zákon č. 77/2026 Z. z., známy ako LEX PZP, zavádza postupné zmeny v kontrole povinného zmluvného poistenia.

Ministerstvo vnútra malo do konca augusta 2026 zaslať oznámenia držiteľom alebo vlastníkom vozidiel, pri ktorých evidencia k 1. augustu vykazovala najmenej 24 mesiacov bez PZP, hoci poisteniu podliehajú.

Pri vozidlách, pri ktorých nebude k 1. októbru 2026 v evidencii uvedená informácia o uzatvorení PZP, zákon počíta s vyradením z evidencie.

To je zásadná zmena.

Automatizované kontroly môžu pomôcť odhaliť skutočne nepoistené vozidlá. Ak však systém pracuje s nesprávnymi vstupnými údajmi, automatizácia môže iba urýchliť spracovanie nesprávnych záznamov.

Predstavme si, že sa nesprávny údaj o dávno predanom vozidle automaticky prenesie do ďalšieho systému.

Ten ho vyhodnotí ako nepoistené.

Následne sa vygeneruje oznámenie.

A bývalý vlastník začne vysvetľovať, prečo nemôže uzatvoriť poistku na vozidlo, ktoré už pätnásť rokov nevlastní.

To predsa nemôže byť cieľom nových pravidiel.

Koľko skutočných neplatičov teda máme?

Na túto otázku náš prieskum nedokáže dať celoslovenskú odpoveď.

Preverovali sme približne 700 firemných vozidiel v dvoch okresoch. Nešlo o reprezentatívnu vzorku všetkých vozidiel na Slovensku.

Zistenie, že približne tri štvrtiny preverovaných prípadov sa týkali zaniknutých firiem, navyše neznamená, že tri štvrtiny všetkých evidovaných nepoistených vozidiel sú nesprávne záznamy.

Napriek tomu ide o závažný poznatok.

Ak sa medzi evidovanými nepoistenými vozidlami nachádzajú autá spojené s dávno zaniknutými spoločnosťami, nesprávne uvedenými vlastníkmi alebo dokonca s vozidlami, ktoré už boli vyradené z evidencie, samotný počet takýchto záznamov nám ešte nepovie, koľko áut skutočne jazdí po cestách bez PZP.

Na zistenie skutočného rozsahu problému potrebujeme spoľahlivé údaje.

Nie iba veľké číslo.

Päť otázok, na ktoré by mal štát odpovedať

Na základe nášho prieskumu by sme radi poznali odpovede na niekoľko otázok.

1. Koľko vozidiel vedených ako nepoistené je skutočne stále evidovaných a podlieha povinnosti PZP?
2. Koľko záznamov sa týka vozidiel spojených so zaniknutými spoločnosťami?
3. Ako sa kontroluje, či sa historické prevody, odcudzenia a vyradenia vozidiel správne premietli do súčasných evidencií?
4. Ako môže občan alebo firma jednoducho dosiahnuť opravu nesprávneho údaja a ako dlho takáto oprava trvá?
5. Aké opatrenia zabránia tomu, aby sa na základe nesprávnych údajov opakovane posielali výzvy alebo ukladali pokuty?

Nejde o akademické otázky.

Za každým nesprávnym záznamom môže byť konkrétny človek, ktorý musí venovať svoj čas a energiu dokazovaniu, že si svoju povinnosť splnil alebo že sa ho už vôbec netýka.

Neobhajujeme neplatičov. Žiadame poriadok v evidencii

Povinné zmluvné poistenie má svoj význam. Chráni poškodených pri dopravných nehodách a jeho dodržiavanie musí štát kontrolovať.

Motorista, ktorý prevádzkuje vozidlo bez povinného poistenia, nemôže očakávať, že jeho konanie zostane bez následkov.

Rovnako však nemožno očakávať, že človek bude niesť následky za nesprávny údaj, ktorý nedokáže sám opraviť.

Naším cieľom nie je spochybňovať potrebu PZP ani ospravedlňovať skutočných neplatičov.

Chceme, aby sa pri ich identifikácii používali správne údaje.

Štát má právo vyžadovať od motoristov dodržiavanie zákona. Motoristi majú rovnako právo očakávať, že štát bude mať poriadok vo vlastných evidenciách.

A pokiaľ sa pri kontrole nepoistených vozidiel objavujú firmy, ktoré zanikli pred dvadsiatimi rokmi, alebo autá, ktoré polícia už dávno vyradila z evidencie, je namieste pýtať sa, čo všetko ešte treba opraviť.

Pretože poriadok na cestách sa nezačína pokutou. Začína sa správnymi údajmi.