Analytici chcú na eurofondy ministerstvo, Mikloš vraví nie

BRATISLAVA 9. februára (WEBNOVINY) – Slovensku hrozí, že vyčerpá len 75 %

Ak by doterajšie slimačie tempo v čerpaní eurofondov pokračovalo, Slovensko v tomto sedemročnom programovom období využije z peňazí Európskej únie len okolo 75 % z možných 11,5 mld. eur, uviedol manažér Inštitútu hospodárskej politiky pre kohéznu politiku Michal Sántai. Dodal, že v takom prípade budeme musieť na konci roku 2015 vrátiť Európskej únii nevyužité 3 mld. eur.

„Verím, že nikto z nás si nechce predstaviť takýto čierny scenár. Bohužiaľ, čerpanie je konštantné, od stredu roku 2009 sa stále čerpá rovnako a za posledný rok sme nespravili nič preto, aby sa čerpanie zvýšilo,“ povedal Sántai vo štvrtok na stretnutí s médiami pri hodnotení využívania eurofondov.

Slovensko v minulom roku čerpalo mesačne priemerne len 1 % z celkových možných európskych zdrojov a podľa úrovne ich využívania mu v Európskej únii patrí až 22. miesto spomedzi 27 členských štátov. Najlepšie v čerpaní eurofondov je Litva a Estónsko, najhoršie Rumunsko.Riadenie a využívanie pomoci z prostriedkov Európskej únie je podľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) potrebné centralizovať na úrovni samostatného ministerstva pre eurofondy.

To by malo koncentrovať potrebné kompetencie pre účinné riadenie implementácie európskych peňazí pre všetky operačné programy.

Zodpovedalo by za centralizáciu metodiky, riadenie operačných programov, ako aj výkon platobných jednotiek a implementačných agentúr a väčšina pracovníkov z terajších takmer dvesto inštitúcií, ktoré sa zaoberajú eurofondami, by prešla do jednej organizácie.

Čerpanie brzdí nekoncepčnosť

Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko na stretnutí s médiami vo štvrtok zdôvodnil potrebu vytvorenia nového ministerstva pre eurofondy tým, že nekoncepčnosť a roztrieštenosť riadenia implementácie eurofondov je jednou z najväčších prekážok ich čerpania. Zodpovedné orgány nemajú podľa neho potrebnú autoritu ani príslušné kompetencie.

„Sme za to, aby bol vytvorený jeden centrálny orgán na úrovni ministerstva. Minister bude zodpovedný za úspech alebo neúspech takéhoto riešenia. Navrhujeme, aby dvesto inštitúcií, ktoré existujú, sa zredukovali na možno jednu pätinu, tretinu či štvrtinu s tým, že ministerstva nech si robia svoje vecné politiky a nech nerobia to, čo dokázali, že robiť nevedia,“ povedal Palko. Poukázal tak na slabú úroveň čerpania eurofondov celkovo aj v jednotlivých operačných programoch.

Ministerstvo by podľa neho malo byť centrálnym koordinačným orgánom a metodika by mala byť jednotná a záväzná pre všetky operačné programy. „Koneční prijímatelia, ktorí čerpajú z viacerých operačných programov, by nemuseli chodiť na rôzne ministerstvá a implementačné agentúry, kde im dávajú rôzne informácie,“ uviedol ďalej Palko. Za veľmi zásadnú zmenu označil to, aby nové ministerstvo pre eurofondy bolo riadiacim orgánom pre všetky operačné programy, na rozdiel od súčasnosti, keď programy riadia príslušné rezorty.

Inštitút hospodárskej politiky zároveň navrhuje, aby si ministerstvo financií naďalej ponechalo funkciu certifikačného orgánu i auditu, aby sa predišlo konfliktu záujmov. Metodika finančného riadenia by však podľa neho tiež mala prejsť na ministerstvo pre eurofondy.

Miklošov rezort nesúhlasí

Minister financií Ivan Mikloš však s nápadom vytvoriť nové ministerstvo pre eurofondy nesúhlasí.

Zároveň je podľa neho zvláštne, že takéto riešenie navrhuje František Palko, ktorý bol štyri roky štátnym tajomníkom na ministerstve financií v čase, keď sa Operačný program pre informatizáciu spoločnosti organizoval a rozbehol tak, že nové vedenie stálo obrovské úsilie to vyčistiť.

„Nie som priaznivcom vytvárania nových úradov a ministerstiev. Moje stanovisko a môj názor je negatívny,“ dodal na štvrtkovej tlačovej konferencii Mikloš.

Podobný systém riadenia eurofondov, ako navrhuje IHP, je nastavený napríklad v Poľsku a Maďarsku. Prípadné zmeny v riadení eurofondov by podľa inštitútu mohli ušetriť okolo 40 % administratívnych pracovníkov venujúcich sa implementácii eurofondov. Priemerná mzda týchto pracovníkov pritom dosahuje okolo tisíc eur.

Vznik nového ministerstva pre eurofondy navrhol nedávno poslanec a bývalý minister financií Ján Počiatek zo Smeru-SD, pričom to zdôvodnil veľmi nízkym čerpaním zdrojov EÚ a zbytočnou duplicitou pri riadení eurofondov. Vedúci úradu rezortu dopravy Peter Mach považuje založenie nového ministerstva za nadbytočné, keďže ministerstvo dopravy čerpanie eurofondov koordinuje.

„Nech konečne začne eurofondy už niekto riadiť. Vláda, ktorá vzíde z volieb, mala by okamžite centralizovať tieto činnosti do prípravy novej legislatívy, aby riadenie bolo centralizované,“ dodal Palko. Mal by byť podľa neho zabezpečený systém priebežného monitorovania, hodnotenia plnenia úloh, čerpania a vyvodzovania zodpovednosti za problémy.

Slovensko z celkovej alokovanej sumy 11,498 mld. eur ku koncu minulého roka vyčerpalo 2,877 mld. eur, čo predstavuje 25,02 %. Oproti koncu novembra využívanie európskych zdrojov vzrástlo o 176,64 mil. eur a 1,54 percentuálneho bodu. V porovnaní s 30. júnom 2010, pred výmenou vlády, keď využívanie eurofondov bolo na úrovni 8,39 %, za jeden a pol roka čerpanie vzrástlo o 16,63 percentuálneho bodu.

Oproti koncu roka 2010 miera využívania peňazí Európskej únie zrýchlila o 11,6 percentuálneho bodu a v porovnaní s koncom júna vlaňajška o 6,6 percentuálneho bodu. Zakontrahovaných, čiže zazmluvnených bolo koncom minulého roka 7,778 mld. eur prostriedkov z eurofondov, čo je 67,64 % z alokovanej sumy. Oproti koncu júna 2010 kontrahovanie vzrástlo o 26,86 percentuálneho bodu.

Kliknutím na akýkoľvek link/funkcionalitu kdekoľvek na tejto webovej stránke nám dávate Váš výslovný a automatický súhlas s používaním cookies na uloženie informácií vrátane prvého cookie, ktorý bol vytvorený pri otvorení tejto webovej stránky a rovnako vyslovujete súhlas s podmienkami použitia stránok poistenie.sk. Viac informácií...