Časová účinnosť poistenia zodpovednosti alebo tzv. „Spúšťač poistenia“

Z mnohých možností, obvykle a najčastejšie, sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na škody, ktoré vznikli počas poistenia (počas účinnosti poistnej zmluvy) tzv. loss occurence. Inými slovami, poisťovňa poskytne náhradu za škodu poškodenej strane vtedy, ak v čase vzniku škody bola poistná zmluva účinná. Náhrada za škodu bude poskytnutá aj vtedy, ak nárok na náhradu škody bol uplatnený u poisťovne v čase, keď poistná zmluva už neexistovala.  

V niektorých prípadoch sa poistenie vzťahuje len na škody, ktoré boli poisťovateľovi oznámené počas trvania poistenia (niekedy dokonca počas trvania poistného obdobia) – tzv. claims made. Ak nárok na náhradu škody nebol uplatnený u poisťovne v čase, keď poistná zmluva existovala, náhrada za škodu nebude poskytnutá.  

Podľa použitého časového princípu niekedy hovoríme o tzv. spúšťači poistenia, v anglickej terminológii nazývaného aj ako trigger.

Rozdiel medzi obidvoma možnosťami spočíva v tom, že v prvom prípade (loss occurence) poisťovňa nemôže uzavrieť „knihu“ poistenia klienta po skončení účinnosti poistenia, nakoľko aj po jeho skončení sa môžu s určitou pravdepodobnosťou  objaviť škody, ktoré môžu alebo budú spadať pod poistenie. V druhom prípade (claims made) môže poisťovňa „knihu“ poistenia uzavrieť, nakoľko počas poistenia škoda nebola poisťovni nahlásená. Často sa pri claims made dojednávajú dodatočné doby pre hlásenie škody.

Príklad: Pokiaľ poistenie končí 31.12. a škoda vznikla 24.12. toho istého roku, existuje istá pravdepodobnosť, že poistený škodu poisťovni nenahlási do konca poistenia (urobí tak napr. až 7.1. nasledujúceho roka) a teda poisťovňa škodu v prípade použitia princípu Claims made nenahradí.  

Graf poistenia zodpovednosti podnikateľov
Poistenie založené na Claims made:             škoda poistením nie je krytá
Poistenie založené na Loss Occurence:        škoda je poistením krytá

V mnohých prípadoch, často spojených zo škodami z výrobku vyrobenom a/ alebo dodanom poisteným do zahraničia, sa poistený o škode dozvie až po skončení účinnosti poistenia a to niekedy aj s niekoľkoročným odstupom od jej vzniku. Pokiaľ je poistenie založené na claims made princípe bez dostatočného rozšírenia doby pre hlásenia škody po skončení poistenia, poistné plnenie za škodu, samozrejme, nebude môcť byť poskytnuté.

Ak si klient od samého začiatku neuvedomí dôsledky použitého „spúšťača“ poistenia, potom takmer určite sa cíti poškodený a považuje poisťovňu neprávom za nekorektnú. Z vyššie uvedených dôvodov každý poistený by si mal dôrazne zistiť, na akom základe je poistenie vystavené, a najlepšie si ho nechať poisťovňou zreteľne uviesť v poistnej zmluve a nenechať so odbiť „.. však je to v poistných podmienkach..“. 

Zdôrazňujem, že sa objavujú prípady, keď zodpovednosť z činností poisteného je poistená na princípe loss occurence a výrobky na princípe claims made. Táto kombinácia je podľa môjho názoru pre poisteného veľmi nevýhodná a preto pred jej použitím varujem. Totiž pri škodách z výrobku, ktorý je exportovaný do zahraničia, sa poistený o vzniku škody takmer vždy dozvie s určitým meškaním. Treba počítať, že meškanie nebude menšie ako 3 až 6 mesiacov podľa druhu výrobku, a či bol určený pre konečnú spotrebu alebo na zabudovanie do iného výrobku. A vtedy už poistenie nemusí existovať.

Ak už niekto chce alebo musí uzavrieť poistenie na princípe claims made, mal by trvať na dojednaní dostatočne dlhých dodatočných dôb pre hlásenie škody.

Autor článku je senior underwriter pre poistenie zodpovednosti za škodu, pracoval vo vrcholovom manažmente slovenských pobočiek veľkých medzinárodných poisťovní GERLING, HDI a Mitsui Sumitomo.

Kliknutím na akýkoľvek link/funkcionalitu kdekoľvek na tejto webovej stránke nám dávate Váš výslovný a automatický súhlas s používaním cookies na uloženie informácií vrátane prvého cookie, ktorý bol vytvorený pri otvorení tejto webovej stránky a rovnako vyslovujete súhlas s podmienkami použitia stránok poistenie.sk. Viac informácií...