Cestovné poistenie ako daňový výdavok

Zo zákona o cestovných náhradách vyplývajú zamestnávateľovi určité povinnosti pri vysielaní zamestnancov na pracovnú cestu.

Okrem stravného, cestovného, výdavkov na ubytovanie, náhrad za používanie súkromného motorového vozidla a pod., zákon upravuje aj komerčné cestovné poistenie pri zahraničných pracovných cestách.

Komerčné poistenie nevyhnutných liečebných nákladov pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi vo výške preukázaných výdavkov na toto poistenie, zamestnávateľ môže poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov aj na iné druhy poistenia.

Komerčné poistenie liečebných nákladov pri zahraničnej pracovnej ceste si môže uzatvoriť zamestnanec sám a zahrnúť ho ako vedľajšie náklady do vyúčtovania pracovnej cesty.

Zamestnanca môže poistiť aj zamestnávateľ, vtedy nepatrí zamestnancovi náhrada za komerčné poistenie.

V obidvoch prípadoch bude poistenie liečebných nákladov daňovo uznateľným výdavkom zamestnávateľa za podmienok, že sú preukázané (mám zmluvu o poistení a doklad o úhrade cestovného poistenia), boli poskytnuté oprávneným osobám, týkajú sa časového obdobia, kedy bol zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste, pracovná cesta sa preukázateľne týkala podnikateľskej činnosti zamestnávateľa.

Pre spresnenie uvádzam osoby, na ktoré sa zákon o cestovných náhradách vzťahuje:

1. Zamestnanci v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere.

2. Členovia družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah.

3. Fyzické osoby činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, musí to však byť uvedené v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,

4. Štatutárov spoločnosti, ak nie sú v pracovnom pomere.

5. Osoby, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, a je to zmluvne dohodnuté.

SZČO a cestovné poistenie

Zákon o cestovných náhradách sa priamo netýka fyzických osôb podnikateľov, i keď zákon o dani z príjmov pri definovaní daňovej uznateľnosti výdavkov súvisiacich s pracovnými cestami sa na tento zákon odvoláva v §19 – daňové výdavky.

Výdavky SZČO vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, sú daňovo uznateľné, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách.

Lívia Uzsáková, autor článku
Lívia Uzsáková

Autorka článku má dlhoročné skúsenosti v oblasti účtovníctva, daní a miezd. Okrem spracovania účtovníctva a miezd sa zaoberá aj zakladaním živností a spoločností s ručením obmedzeným.

Zobraziť články >
Táto webová stránka potrebuje pre svoje riadne fungovanie určité súbory cookies. Tieto súbory cookies sú pre jej fungovanie technicky nevyhnutné. V prípade Vášho udelenia povolenia, súhlasíte s používaním súborov cookies (všetkých súborov cookies alebo len súborov cookies technicky nevyhnutných). Možnosti nastavenia súborov cookies, ktoré si môžete prispôsobiť, ako aj bližšie informácie o súboroch cookies, ktoré prevádzkovateľ tejto webovej stránky využíva, nájdete na Viac informácií o cookies a prispôsobení výberu.