Insolventnosť cestovných kancelárií

V rámci ochrany spotrebiteľa chránime aj klientov cestovných kancelárií, a to viac menej jednotne v celej Európe.  Transpozíciou európskej smernice 2015/2302 z 25. novembra 2015. Do detailu popísané podmienky a záväzné procesy máme v Zákone 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených cestovných službách a niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu (ďalej len zákon o zájazdoch).

Členské štáty EU svoj zákon za zachovania jeho záväzných parametrov prijali a schválili svojimi zákonodarnými orgánmi. Na prvý pohľad všetko v poriadku.

Keď sa však pozriete na stav po páde Thomas Cook a najmä na dnešné postavenie cestovných kancelárií  počas Corona krízy, tak si musíme priznať, že domáce úlohy sme si úplne a ku všeobecnej spokojnosti nesplnili. Problém nedostatočného krytia garančným fondom v Nemecku nie je našou témou. Jednak je v Nemecku a jednak sa Slovensko rozhodlo zabezpečiť iným spôsobom, poistením. V zákone o zájazdoch sa dokonca ani neuvádza alternatívne zabezpečenie. Vyžaduje sa iba poistenie a nič iné.

A dostali sme sa do paradoxnej situácie kedy cestovné kancelárie musia byť poistené na minimálne 30% plánovaného alebo minuloročného obratu za zájazdy a spojené služby cestovného ruchu, podľa toho čo je vyššie. Skutočný obrat cestovných kancelárií sa však dostal blízko k nule, u mnohých doslova na nulu. Poisťovne sa takto dostali do stavu, kedy poisťujú riziká, o ktorých vieme, že nemôžu ani náhodne nastať. Inkasujú teda v mnohých prípadoch poistné, ktoré  ma zvádza k použitiu pojmu „neoprávnené obohatenie“. Je to však v súlade so zákonom!

Som presvedčený, že budeme musieť otvoriť zákon o zájazdoch, najmä sa však budeme musieť ešte pred tým postarať o to, aby jeho autori počúvali aj cestovné kancelárie a poisťovne. Aby si našli čas a vypočuli dotknuté subjekty a najmä aby pochopili o čo vlastne ide. Tvrdenie, že všetkému sa dalo predísť je asi prehnané.  Keby si však zodpovedné ministerstvo podrobné pripomienky Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr a Slovenskej asociácie poisťovní dôsledne prečítalo, nechalo vysvetliť a pochopilo, mohli sme byť inde. Nemuseli sme mať klientov cestovných kancelárií bojacich sa o svoje už zaplatené zájazdy, cestovné kancelárie na pokraji krachu a príslušné ministerstvo boriace sa v probléme, ktoré síce jeho dnešné obsadenie nespôsobilo, nevie však čo s tým.

Konkrétne mám na mysli napríklad záväzný východzí parameter určujúci výšku minimálneho krytia. Dnešný stav je vhodný pre stabilný trh s minimálnymi výkyvmi a malým rastom jednotlivých subjektov z roka na rok. V čase padajúceho trhu – dnešný stav, a tiež v čase rýchle rastúceho trhu je nevhodný až zlý.  Neumožňuje totiž reagovať na aktuálne zmeny trhu. V čase poklesu núti zúčastnené strany k prepoisteniu, v čase rastu k podpoisteniu. Je tu síce určitá záväzná cesta ako poistenie upraviť v čase rastu cestovnej kancelárie. Potrebné povinnosti a následné kroky však z hľadiska a dôvodov časového posunu/oneskorenia a náročnosti procesu nemôžu priniesť žiadaný efekt v potrebnom čase. Navýšené krytie vstúpi do platnosti keď už nie je potrebné. V čase najväčšej expozície poisťovni sa na ňom ešte len pracuje. Ak  však  príslušné ministerstvo a zákonodarca podobné nedokonalosti dovolí, hoci aj neúmyselne, musí za to štát niesť finančnú zodpovednosť.   

Riešením by mohol byť napríklad model určovania výšky krytia odzrkadľujúci aktuálny obrat a teda aktuálnu expozíciu poisťovni. Poistné by sa inkasovalo priamo v závislosti na aktuálnom obrate. Nemuseli by sme sledovať či cestovná kancelária rastie alebo klesá, museli by sme iba vyriešiť dôveryhodnosť údajov o obrate poskytnutých poisťovni.  Alternatívne môžeme hovoriť aj o zabezpečení formou garančného fondu. Ustanoviť ho, vytvoriť preň pravidlá a naplniť ho. Keďže by mal kryť riziká cestovných kancelárií, predpokladám, že by ho mali aj naplniť. Akým tempom, do akej výšky a akým kľúčom by sa na tom podieľali jednotlivé cestovné kancelárie musí byť predmetom vzájomnej dohody. Kto by riziko niesol kým by sa fond naplnil je riešiteľné viacerými spôsobmi. Bez aktívnej účasti štátu to však nepôjde.

Vyššie uvedený príklad nie je jediný a mali by sme využiť dnešnú skúsenosť všetkých dotknutých a ku zákonu o zájazdoch sa vrátiť. Nemá zmysel hľadať vinníka dnešného stavu turistického priemyslu, musí však byť poučením pre všetkých zúčastnených. Prílišná jednostrannosť a prísne zošnurovanie povinných subjektov nám zobralo tak potrebnú flexibilitu.  Počúvajme sa navzájom. Snažme sa pochopiť toho druhého.

Miloš Kmety, autor článku
Miloš Kmety

Po 11 ročnej práci na Slovenskej technickej univerzite bol pri zakladaní spoločnosti ÖMV v SR a tiež 4 roky v Českej republike. 5 rokov viedol poisťovňu Generali, potom 8 rokov riadil Európsku cestovnú poisťovňu. V súčasnosti pôsobí ako nezávislý poradca a analytik v oblasti cestovného poistenia.

Zobraziť články >
Táto webová stránka potrebuje pre svoje riadne fungovanie určité súbory cookies. Tieto súbory cookies sú pre jej fungovanie technicky nevyhnutné. V prípade Vášho udelenia povolenia, súhlasíte s používaním súborov cookies (všetkých súborov cookies alebo len súborov cookies technicky nevyhnutných). Možnosti nastavenia súborov cookies, ktoré si môžete prispôsobiť, ako aj bližšie informácie o súboroch cookies, ktoré prevádzkovateľ tejto webovej stránky využíva, nájdete na Viac informácií o cookies a prispôsobení výberu.