Poistenie – úvod

Čo je to poistenie?

Mnohým ľuďom pri tomto pojme napadne:

a) povinné („zákonné“) zmluvné poistenie, ktoré musia platiť, ak majú auto, 
b) otravný agent, ktorý vlezie oknom, keď ho vyhodia dvermi, prípadne
c) historky o bohatých poisťovniach, ktoré stále len berú (poistné), ale klienti z toho „nič nemajú“.

Tieto  predstavy sú možno čiastočne a v individuálnych prípadoch opodstatnené, ale rozhodne nie všeobecne platné ani úplné a poisteniu ako takému aj poisťovniam veľmi krivdia. Poistenie je totiž veľmi užitočná vec –   samozrejme, ak sa urobí správne – ktorá nás ochráni pred finančnými dôsledkami rôznych udalostí, proti ktorým sa nevieme brániť a na kompenzáciu ktorých si jednotlivec len ťažko vie nasporiť,  inak by s tým ľudstvo nezačalo už pred tisíckami rokov a neexistovalo by v každej dobe a za každého spoločenského zriadenia.

Mechanizmy, podobné poisteniu, existovali už v staroveku (a možno aj skôr). Zaviedli ich najmä obchodníci, ktorých tovar bolo potrebné prepraviť – a to za oveľa riskantnejších podmienok ako dnes – loďou či karavánou na veľké vzdialenosti. Ak sa loď potopila, či karavánu prepadli lúpežníci, poškodenému sa vyplatila náhrada z fondu, do ktorého sa zbierali viacerí obchodníci, prípadne im bolo odpustené splácanie pôžičky, ktorú si zobrali na zaplatenie tovaru, alebo sa vyplatila nejaká suma pozostalým, ak pritom zahynul aj majiteľ. V starovekom Ríme existovali pohrebné spolky, v rámci ktorých sa „poisťovali“ pohrebné náklady. V stredoveku poskytovali poistnú ochranu napríklad cechy remeselníkov, moderná podoba poisťovania sa začala rozvíjať v 17. storočí.

V ďalšom budeme hovoriť skôr o neživotnom poistení  prípadne rizikovom životnom poistení. Trošku odlišné je životné poistenie  so sporiacou alebo investičnou zložkou.

Predovšetkým, poistenie môžeme definovať ako prenos   a rozloženie individuálneho rizika vzniku škody na viacerých účastníkov celého systému.

Základom fungovania poistenia je, že   mnohí skladajú po malých čiastkach  aby sa  mohla veľká suma vyplatiť niekoľkým, ktorých  určitá  vopred zadefinovaná udalosť postihne. Toto platí pri poisteniach, kedy výplata poistného plnenia má formu náhrady reálne vzniknutej škody na majetku, napríklad poškodenie domu požiarom, motorového vozidla pri havárii, či výplaty dohodnutej sumy pri úraze  či smrti poisteného.

Tento proces si môžeme predstaviť ako hlinené prasiatko, do ktorého určitá skupina ľudí, ktorí sa na tom dohodnú, t.j. uzatvoria poistnú zmluvu, vhadzujú  stanovené malé sumy a ak sa niekomu z nich   stane udalosť, na ktorej sa vopred dohodli, prasiatko rozbijú a nasporenú sumu – alebo jej časť – vyplatia poškodenému. Prasiatko zveria do starostlivosti niekomu nezávislému– poisťovni –  kto vypočíta, koľko má každý vhodiť tak, aby bolo v prasiatku vždy dosť peňazí na to, aby každý  dostal, čo mu patrí,  peniažky bude zbierať, do prasiatka vhadzovať, pri vzniku škody prasiatko rozbíjať, spravodlivo a podľa dohody výplatu deliť.    Niečo musí ostať aj na náklady na celý proces  – a keďže poisťovne sú komerčné firmy, aj na aký-taký zisk (aspoň občas ).

Samozrejme, ľudia sú ochotní sa poistiť len vtedy, keď suma, ktorú pravidelne platia za poistenie  – poistné –  je omnoho nižšia ako   škoda, ktorá sa im môže stať, t.j. keď by si v reálnom čase z poistného nenašetrili na nový dom alebo auto, ktoré sú poistením kryté; preto treba nájsť rovnováhu medzi rozsahom poistenia a jeho cenou. Okrem toho, pre klienta aj poisťovňu únosná sadzba poistného sa dá dosiahnuť (a vypočítať) len vtedy, keď sa nájde dostatočný počet subjektov, ktoré sa poistia a vytvoria dostatočne veľký „poistný kmeň“.

Ďalším princípom je, že sa poistenie kryje náhodné, neočakávané udalosti, t.j. také udalosti, ktoré môžu nastať, ale nikto nevie s určitosťou povedať, či v konkrétnom prípade nastanú, kedy a v akom rozsahu. Takýmito udalosťami sú  napríklad požiar, víchrica či povodeň, alebo aj úraz. Samozrejme, ich pravdepodobnosť môže byť v konkrétnom prípade o niečo vyššia (napríklad úraz u športovca, ktorý robí adrenalínové športy, či poškodenie povodňou, ak dom stojí v záplavovej oblasti) alebo nižšia, čo môže poisťovňa zohľadniť pri výpočte poistného. Žiadna poisťovňa však nepoistí udalosť, u ktorej je takmer isté alebo celkom isté, že nastane, alebo nebodaj už nastala. Tu sa dostávame k pojmu „pravdepodobnosť“, ktorý je v poisťovníctve veľmi dôležitý a poistní matematici („aktuári“) ho často používajú pri stanovovaní sadzby poistného pre konkrétny poistný produkt. Vychádzajú pritom z matematickej teórie  ale aj z dlhoročných skúseností a štatistických údajov o výskyte rôznych druhov škôd.

Už vyššie sme spomínali, že existuje niekoľko druhov poistenia – urobme si teda stručnú rekapituláciu niektorých najbežnejších:

Životné poistenie:

Kapitálové (sporiace),  investičné

Rizikové (výplata dohodnutej sumy v prípade smrti poisteného)

Dôchodkové (výplata dohodutých pravidelných súm po dosiahnutí stanoveného veku)

Poistenie straty zárobku pri ochorení atď.

Neživotné poistenie:

Poistenie majetku (poškodenie alebo zničenie živelnými udalosťami, haváriou a podobne) napríklad poistenie budov, domácnosti – hnuteľných vecí, batožiny, motorových vozidiel, strojov, lietadiel, lodí, plodín, atď.

Poistenie zodpovednosti za škodu (poistenie škôd, ktoré poistený neúmyselne spôsobí inému) – napríklad povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla („PZP“), poistenie všeobecnej zodpovednosti (napríklad voči susedom, pri výkone športu a podobne), zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania, profesnej zodpovednosti a podobne;

Poistenie úrazu (výplata dohodnutej sumy pri smrti v dôsledku úrazu, pri trvalých následkoch úrazu, pri hospitalizácii či pracovnej neschopnosti v dôsledku úrazu); často sa uzatvára ako pripoistenie k životnému či cestovnému poisteniu;

Poistenie liečebných nákladov v zahraničí (náklady na ošetrenie, liečenie pri ochorení a úraze a s tým súvisiace náklady); spolu s poistením batožiny, úrazu, zodpovednosti za škodu, asistenčných služieb, stornovacích poplatov prípadne ďalšími pripoisteniami je súčasťou cestovného poistenia;

Poistenie finančných rizík (napr. poistenie záruky, úveru, a podobne).

Iné – napríklad poistenie prerušenia prevádzky, právnej ochrany atď.

V minulosti sa používalo aj iné členenie – na poistenie osôb (životné, úrazové, cestovné poistenie) a poistenie majetku (budov, hnuteľných vecí, motorových vozidiel a pod.).

V ďalších častiach sa budeme podrobnejšie venovať tomu, ako vzniká poistný produkt, ako vyzerá resp. mala by vyzerať poistná zmluva, vysvetlíme si základné pojmy z poisťovníctva, aj to, prečo a kedy je potrebné sa poistiť. 

Autorka článku má dlhoročné skúsenosti ako riaditeľka v oblasti metodiky a obchodu poistenia privátneho majetku a cestovného poistenia v Slovenskej poisťovni, neskôr v Allianz - Slovenskej poisťovni, kde sa významne podieľa na vývoji poistných produktov.

Kliknutím na akýkoľvek link/funkcionalitu kdekoľvek na tejto webovej stránke nám dávate Váš výslovný a automatický súhlas s používaním cookies na uloženie informácií vrátane prvého cookie, ktorý bol vytvorený pri otvorení tejto webovej stránky a rovnako vyslovujete súhlas s podmienkami použitia stránok poistenie.sk. Viac informácií...