Podniky absolventov stredných škôl bez praxe veľmi nechcú

BRATISLAVA 29. januára (WEBNOVINY) – Pre sedem percent zamestnávateľov je rozhodujúce, aby mal uchádzač o prácu aspoň čiastočnú prax v odbore a nebol čerstvým absolventom strednej odbornej školy (SOŠ). Vyplýva to z prieskumu spoločnosti AKO pod názvom Najžiadanejšia pracovná pozícia v roku 2013.

Ako v utorok na tlačovej konferencii v Bratislave ďalej povedal Václav Hřích zo spoločnosti AKO, dôvodom je najmä to, že zo stredných odborných škôl vychádza málo absolventov s potrebnými praktickými zručnosťami. Čerstvý absolvent školy teda nie je ideálnym uchádzačom o prácu. Z prieskumu ďalej vyplýva, že podľa personalistov nikto nie je na profesiu dobre pripravený.

Najviac treba strojárov

Prieskum bol robený kvantitatívnou a kvalitatívnou metódou medzi tisíckou zamestnávateľov výrobných podnikov na Slovensku. Jeho cieľom bolo zistiť, ktoré profesie na súčasnom trhu práce chýbajú. „ Nedostatok odborníkov je aktuálne v profesiách, ako je obrábač kovov, kuchár, murár či elektrikár,“ poznamenal. Ako dodal, najväčšia absencia odborníkov je však v prípade strojárenských profesií.

Prieskum spoločnosť robila od 29. novembra do 18. decembra minulého roku. Podľa Hřícha nebol určený na zisťovanie počtu reálne neobsadených pozícií, ale na zistenie trendov a perspektív z pohľadu personalistov. Kvantitatívna časť bola robená vo forme rozhovorov s personalistami, kvalitatívnu tvorili tzv. hĺbkové rozhovory so špeciálne školenými moderátormi so zástupcami firiem. Výsledky prieskumu budú posunuté Štátnemu inštitútu odborného vzdelávania, ktorý sa na túto problematiku pozerá z viacerých smerov. Ten by mal následne vedieť, akým smerom tieto výsledky viesť, aby sa spravilo všetko potrebné.

Úroveň škôl klesla

Opýtaní personalisti vidia príčiny nedostatku absolventov s potrebnými zručnosťami v demografických ukazovateľoch, ako sú slabé populačné ročníky, ale aj v chybnom nastavení stredného odborného školstva.

„Tie zriaďujú odbory podľa záujmu uchádzačov a pedagógov a nie podľa potrieb zamestnávateľov na trhu práce,“ poznamenal Hřích.

Úroveň požiadaviek na štúdium na gymnáziách sa znížila, preto na stredných odborných školách zostávajú len prospechovo slabší študenti, poznamenal. Časť absolventov maturitných odborov ide takisto ďalej študovať na vysokú školu. „Absolventi často nie sú motivovaní k tomu, aby pracovali v odbore, v ktorom sú vyučení,“ uviedol.

Málo absolventov v žiadaných odboroch

Ako ďalej ukázal prieskum, aj práca personalistov, resp. ľudí, ktorí sú zodpovední za výber zamestnancov v podnikoch, prešla za uplynulé roky viacerými zmenami. Polovica opýtaných uviedla, že ich práca pri výbere pracovníkov je ťažšia ako v minulosti. Príčinou je kombinácia viacerých faktorov. Jednak je na voľnom pracovnom trhu veľký nedostatok niektorých profesií, sú to napríklad kuchári.

Druhým faktorom je podľa personalistov fakt, že zo stredných odborných škôl vychádza málo absolventov v odboroch, ktoré sú momentálne žiadané. Ide napríklad o strojárov. „Takisto je to málo praktických skúseností v odbore a na druhej strane neprimerane vysoké finančné požiadavky uchádzačov,“ povedal Hřích. Ideálnym uchádzačom je teda mladý človek, ktorý si nehľadá prvé zamestnanie, má teda určité pracovné návyky a prax.

Povinná prax v škole

Podľa jeho slov sú však na našom trhu aj firmy, ktoré uprednostňujú pri prijímaní výsledok skúšok a testov a nezáleží im na dĺžke praxe či vyštudovanej odbornej škole. Z prieskumu však vyplýva aj to, že zamestnávateľom takmer vôbec nezáleží na tom, akú strednú školu uchádzač skončil, všetky školy sú v tomto prípade na jednej úrovni, pričom dôležitý je odbor. „Ukázalo sa, že podniky vôbec nemajú prehľad o tom, aké stredné školy sa v ich okolí nachádzajú a aká je ich úroveň,“ informoval Hřích s tým, že ak by mali personalisti možnosť stredné odborné školy porovnávať, zamerali by sa na niekoľko vecí.

Ide napríklad o to, aká dlhá bola povinná prax v škole, kam študenti chodia na prax či aká je úspešnosť absolventov pri hľadaní si zamestnania. Zamestnávatelia preto požadujú od stredných odborných škôl zlepšenie, a to najmä v rozšírení a skvalitnení praxe, zlepšení výučby cudzieho jazyka a v modernizácii riadenia a manažmentu školy.

Niektoré podniky však majú vlastné stredné odborné školy a učilištia, kde si pripravujú budúcich zamestnancov, takým je napríklad podnik Podbrezovské strojárne. O zriadení vlastnej odbornej školy však uvažuje len 4,6 percenta opýtaných podnikov, 95,4 percenta uviedlo, že nad takým niečím nerozmýšľa. „Zriadenie takýchto škôl je podľa predstaviteľov podnikov veľmi prospešné, no skutočne reálne len vo veľkých spoločnostiach. Dôvodom sú najmä vysoké úvodné finančné nároky, ako aj obava, či sa náklady vrátia,“ povedal. Zároveň dodal, že podniky sa boja toho, či absolventi zostanú pracovať v podniku a neodídu ku konkurencii.

Kliknutím na akýkoľvek link/funkcionalitu kdekoľvek na tejto webovej stránke nám dávate Váš výslovný a automatický súhlas s používaním cookies na uloženie informácií vrátane prvého cookie, ktorý bol vytvorený pri otvorení tejto webovej stránky a rovnako vyslovujete súhlas s podmienkami použitia stránok poistenie.sk. Viac informácií...