Návrh Zmeny skladby zabezpečenia úpadku cestovných kancelárií v zmysle zákona č. 170/2018 Z. z. – 1. časť

Súčasný stav

Dnešné znenie zákona dáva cestovným kanceláriám teoreticky dve možnosti výberu poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku. Poisťovňu alebo banku. Neviem čo viedlo zákonodarcu k takémuto riešeniu, banka aj poisťovňa sa riadia svojim zákonom a ich činnosť sa spája iba v tom, že obe sú považované za finančné inštitúcie. Z môjho pohľadu najmä princíp neekvivalentnosti typický pre poistenie je rozhodujúcim rozdielom, ktorý v praxi spôsobuje nefunkčnosť ochrany v podobe bankovej garancie. Cestovné kancelárie prakticky nemajú na výber. Musia sa poistiť.

Postavenie poisťovní ako inštitúcií, ktoré nemožno obísť opakovane viedlo a vedie k úvahám o zabezpečení aj iným spôsobom. Výrazne vypätá situácia spôsobená pandémiou tieto úvahy len posilnila a téma sa začala riešiť na všetkých úrovniach. Obídem popis a čiastkové výsledky a konštatujem priamo, že odborná verejnosť sa dnes prakticky bez výnimky zhoduje na potrebe vytvoriť garančný fond. Tento by mal poskytovať krytie a služby rovnocenné s poistením.

Garančný fond

Napriek všetkému úsiliu všetkých zúčastnených nie je zatiaľ  zhoda v tom, ako začať. Takýto fond by mal chrániť spotrebiteľa, čiže osoby využívajúce služby cestovnej kancelárie a predpokladá sa, že by mal byť vytvorený a naplnený samotnými cestovnými kanceláriami. Teda finančne naplnený zo zdrojov všetkých cestovných kancelárií na trhu. Bez ohľadu na výšku čiastky potrebnej do fondu vložiť znamená to vždy odobrať časť zisku jednotlivých cestovných kancelárií. Pravdepodobne v % svojho obratu, teda veľký bude vkladať viac, malý menej. V prípade úpadku sa samozrejme  bude musieť uplatniť princíp neekvivalentnosti. Čiže bez ohľadu na výšku vloženej čiastky bude fond vyplácať čiastku potrebnú, spravidla vyššiu. Príspevky jednotlivých cestovných kancelárií po prvotnom naplnení fondu sa dostanú do vzťahu k ich rastu a prípadným škodám. Predpokladá sa, že budú zvládnuteľné a akceptovateľné všetkými.

Rozhodujúcou otázkou a problémom sa vo všetkých cielených diskusiách hľadajúcich riešenie javí spôsob a čas naplnenia fondu na jeho začiatku. Inými slovami, ako zvládnuť prechodné obdobie od 100% poistenia do formy s účasťou fondu.

Alternatív je veľa. Ide však o cestovné kancelárie a preto by sme mali hľadieť najmä na ich možnosti, schopnosti a podmienky ich rozvoja ako napríklad:

  • Dosiahnuť stanovenú hodnotu fondu za 4 až 5 rokov.
  • Nezaťažiť CK novými nákladmi.
  • Podmienky pre všetky CK musia byť rovnaké.

Praktické dôsledky pre poisťovne

Súčasne musíme zabezpečiť všetky činnosti potrebné k praktickému naplneniu ochrany spotrebiteľa v zmysle zákona. Aby sa tak skutočne stalo, tak musíme predom najmä:

  • Zozbierať podklady od cestovnej kancelárie
  • Vyhodnotiť bonitu/rizikovosť danej cestovnej kancelárie
  • Stanoviť očakávaný obrat za vlastné zájazdy a spojené služby cestovného ruchu danej cestovnej kancelárie
  • Stanoviť výšku poistného resp. príspevku do garančného fondu
  • Inkasovať poistné resp. príspevok

Ďalej priebežne:

  • Sledovať súlad očakávaného obratu so skutočnosťou všetkých zúčastnených cestovných kancelárií
  • Bezodkladne upravovať očakávaný obrat so všetkými dôsledkami na výšku poistného resp. príspevku

V prípade úpadku cestovnej kancelárie:

  • Nasadiť proces rozhodnutia o úpadku, či nastal alebo nie
  • Zostaviť zoznam potenciálne dotknutých osôb
  • Zabezpečiť informovanosť dotknutých osôb a verejnosti
  • Zabezpečiť repatriáciu dotknutých osôb v zahraničí
  • Uspokojiť oprávnené nároky

A nakoniec vyhodnotiť celé obdobie a nastaviť podmienky a výšku príspevkov či poistného na obdobie nasledujúce.

Všetky vyššie uvedené  činnosti sú hrubým výpočtom a predstavujú radu vzájomne súvisiacich odborných procesov vyžadujúcich určité špecifické skúsenosti a funkcionality. V súčasnosti poznáme iba jeden druh inštitúcií, ktoré tento proces majú zvládnutý a zabehnutý. Sú to poisťovne.

Ak by sme trvali na možnosti zabezpečenia sa aj len v podobe garančného fondu, tak musíme počítať s naviac nákladmi na všetky vyššie uvedené činnosti. Čo platí aj dnes pre bankovú garanciu. Prípadné podpoistenie by muselo byť zohľadnené vo finančnej sile fondu. Tvrdím teda, že poisťovne musia zostať súčasťou celého procesu, a to v takej miere, aby toto riziko zostalo súčasťou ich želaného portfólia produktov.

Ako by sme mohli v súčasnej situácií fond naplniť a napĺňať? Môj názor v ďalšom príspevku o týždeň.

Miloš Kmety, autor článku
Miloš Kmety

Po 11 ročnej práci na Slovenskej technickej univerzite bol pri zakladaní spoločnosti ÖMV v SR a tiež 4 roky v Českej republike. 5 rokov viedol poisťovňu Generali, potom 8 rokov riadil Európsku cestovnú poisťovňu. V súčasnosti pôsobí ako nezávislý poradca a analytik v oblasti cestovného poistenia.

Zobraziť články >